Západ klame o rebélii v Lýbii rovnako, ako klamal o vojne v Gruzínsku

20. března 2011 v 16:05 | -MT- |  Svetovláda
Proamerické médiá "topia" Kadáfiho kvôli prerozdeleniu svetových
zásob ropy naftovými barónmi ! "Neverte ničomu, čo vám hovoria v TV o Lýbii"

Takto sa najčastejšie začínajú listy od ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú v tejto
krajine a nezberajú sa odtiaľ odísť. Ako to ? V krajine, kde podľa západných
médií vládne strašný diktátorský režim, ktorý po tisícoch vraždí ľudí, používa
bojové vrtuľníky, letectvom bombarduje obytné štvrte, "čierni žoldnieri" jazdia
džípmi po uliciach a guľometmi kosia všetkých zaradom a Kaddáfimu verné sily,
ktorých je samozrejme "menej a menej" sú pripravené použiť chemické zbrane.
A pritom ľudia z Lýbie - napríklad ukrajinskí lekári, ktorých tam v nemocniciach
pracuje nemálo - píšu domov, že sa nepoberajú na odchod. Ako je to možné ?
Opýtajte sa sami. Vysvetlenie je jednoduché: väčšina takzvaného spravodajstva
z Lýbie sú lži a klebety.


"Okrem siedmych Rusov".
" Lietadlo MCS s Ruskými občanmi na palube vzlietlo z Tripolisu v nedeľu večer
a pristalo 28.02 na letisku v Domodedove" - informujú nás agentúry. Z Lýbie
postihnutejnepokojmi okrem siedmych (!) evakuovaných Rusov dopravil IL-76
do Moskvy ďalších 22 cudzincov". Ako to, že sa netvoria zástupy utečencov
chcejúcich čo najskôr opustiť krajinu zachvátenú nepokojmi?

Podľa údajov MCS (ministerstvo pre mimoriadne situácie) odišlo z Lýbie minulý
týždeň 330 občanov Ruska. Väčšina boli zamestnanci RŽD - ruských dráh
(204 ľudí), Gaspromu a ostatných ruských organizácií ktorí evakuovali na príkaz
od svojho vedenia. Tí ktorí žijú v Lýbii a ostali tam, zorganizovali video-cat z
obytnej štvrte údajne práve zbombardovanej letectvom Kaddáfiho. Video
ukázalo, že tam nič zbombardované nie je. Lenže dostať to video do západných
telekanálov nebola žiadna šanca. Jednoducho nezapadá do ich šablóny.

Ešte 21 februára telekanál "Al-Džazíra" odvysielal správu: "Lýbijské letectvo
napadlo opozičných demonštrantov v Benghází. Cieľom úderu bola vojenská
základňa, ktorej personál prebehol na stranu odporcov režimu".
Dobre vieme, ako vyzerá taká štvrť po leteckom útoku - stačí si spomenúť na
fotografie ruín Grozného. Prešiel týždeň, no neobjavila sa ani jedna fotografia,
ani jedno video, ktoré by ukázali túto základňu zničenú bojovým letectvom,
ani len tá najmenšia hoci urobená mobilom. Ako zázrakom sa na žiadnych
fotografiách neukázalo ani lietadlo, ani vrtuľníky. A boli vôbec vojaci "ktorí
prešli na stranu opozície" ? Rozplynuli sa ? Kde sú všetci títo ľudia ?
Ale veď Benghází je podľa správ západných médií už druhý týždeň akoby pod
kontrolou opozície. Prečo sú víťazní hrdinovia ľudového odporu takí skromní ?
21. februára ten istý telekanál Al-Džazíra hlási: " Kaddáfi opustil krajinu, vlna
nepokojov zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. Väčšina okresov (Tripolisu) je už
pod kontrolou ozbrojených odporcov režimu". "Ukážte mi jediný útok, ukážte
mi jedinú bombu" požiadal Kaddáfiho syn Al-Islam dňa 27. februára západných
novinárov na tlačovej konferencii v Tripolise. Obávam sa, že nemajú čo ukázať.

Prečo Al-Džazíra po celý čas klame o udalostiach v Lýbii ?Vrátane "svojich"
arabských chlapcov ? Zvážte: táto TV spoločnosť sídli v Katare. Jadro jej
spolupracovníkov je zložené zo žurnalistov, ktorí predtým pracovali v BBC.
Stanica je financovaná vládou Kataru. Katar je vojenský spojenec USA, ktorý
podpísal s Washingtonom dohodu o obrane a bezpečnosti. Potom už jednohlasná
lož z Washingtonu, ako aj Kataru neprekvapuje. A tu sú najnovšie správy: "Lýbia
utvorila dočasnú vládu so sídlom v Benghází. Tam čakajú pokiaľ povstaleckí občania
v hlavnom meste Tripolis neskoncujú s režimom". Dočasnú vládu vyhlásil bývalý
minister justície Muhamed Abd-al Dželejl. Novinku o tejto "dočasnej vláde
v Benghází" v okamihu rozšírili v naše i svetové médiá - ako obvykle - bez
akéhokoľvek overenia. Pripomíname, že všetko sa to odohráva v meste s takmer
miliónom obyvateľov, ktoré má vlastnú TV, rádio, spoje i prístav do ktorého
pribúdajú zahraničné lode aj vlastné letisko. A toto mesto je akoby dávno
kontrolované opozíciou. Odtiaľ predsa musia prichádzať informácie ! Pokúšam
sa to skontrolovať: Zisťujem všade zaujímavé skutočnosti: Zostava "dočasnej
vlády nejestvuje, rovnako ani program. Presná adresa tejto "vlády" je neznáma.
Z jej zasadaní neexistujú žiadne správy.

Zástupcovia národnej rady mesta Benghází prehlásili, že neexistuje ani žiadna
dohoda o zostavení dočasnej vlády. Pritom tá už má aj svojho premiéra...
Kým bol teda zvolený?! Údajne bola usporiadaná tlačová konferencia dočasnej
vlády so zahraničnými novinármi, počas ktorej - div sa svet - nebola nimi urobená
jediná fotografia !!! Akí to podivní novinári! "Premiér" dal interview svojim lýbijským
novinám "Quryna" ale aj to len telefonicky, opäť ho nikto nevidel. Ale zdá sa, že to
nikoho nevzrušuje, hlavná vec, rozkotkodákať "o vzniku dočasnej vlády v Lýbii".
Kačica je pustená, vec je hotová. A to, že to bola lož - sa ukáže neskôr, ale
o tom už nikto nenapíše.

Mimochodom, ešte pred akoukoľvek správou Al-Džazíry ohlásila utvorenie dočasnej
vlády v Lýbii ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová - aby ukázala celému svetu,
odkiaľ vyrastajú nohy "Lýbijskej demokracie". Až minulý týždeň stihol "premiér"
vydať prehlásenie, o tom, že " Kaddáfi osobne vydal príkaz na zostrelenie lietadla
americkej spoločnosti PanAm v decembri 1988" ďalej, že "lýbijský diktátor skoncuje
so životom samovraždou ako Hitler" a tiež že "Kaddáfiho vojsko je pripravené použiť
proti opozícii chemické zbrane". "Lýbia vlastní 9,5 ton bojových otravných látok"
- prízvukuje mu Michael Luhan, z organizácie pre zákaz chemických zbraní - hoci
ešte v r. 2004 Lýbia pod kontrolou predstaviteľov medzinárodných organizácií zničila
svoje zásoby týchto zbraní (vyše 3000 bojových hlavíc).

"Dnes (27. februára) bolo oznámené - pretekajú sa veľkosťou titulkov
mienkotvorné TV kanály - že druhé najväčšie mesto Benghází prešlo pod kontrolu
Kaddáfiho protivníkov". O tom, že tie isté TV kanály oznámili to isté už 21. februára
(a ichoznam obišiel všetky svetové média - nepadlo ani slovo. Povedzte teda, robia
si z nás idiotov? Píšu: "S mestom Bengází nie je žiadne spojenie" Overíme si to?
Beriem sluchatko telefónu a vyťukám prvé náhodné číslo v Benghází, a - odpovedajú
mi po arabsky !... Opäť klamstvo ? Alebo sa mi to pošťastilo?

Kde sú tie tisíce zabitých ?
TV kanály nám zborovo hlásia "tisíce zabitých v Lýbii". Ale čo je zvláštne, nevidíme
žiaden pohreb týchto obetí - okrem správy, že v Benghází bolo pochovaných
14 ľudí, pričom si treba uvedomiť, že na pohrebe sa na Blízkom Východe vždy zíde
veľké množstvo príbuzných. Týchto však pochovali v tichosti, bez hluku, žiadne
fotografie, žiadne mítingy. Možno jednoducho preto, lebo neexistujú žiadne
"tisíce obetí " ? Zdá sa, že západné médiá opäť klamú, ale syn diktátora Kaddáfiho
oznámil čísla obetí - že za celý čas nepokojov v Benghází prišlo o život
84 ľudí, a v El-Bajde 14. Tak to vyzerá, že nám hovoril pravdu.
No tú nikto nepočuje.

"My podporíme Rusko v každom prípade"
Neprihováram sa osobne za Kaddáfiho, neviem, či padne, alebo vydrží. Ale jedno
viem presne: Tak, ako nám klamú o Lýbii - jednohlasne, organizovane - nám
neklamali od čias vojny v Južnom Osetsku v roku 2008. Ale pamätáme sa, že vtedy
Lýbia takmer osamotená podržala Rusko v Rade Bezpečnosti OSN, keď našu vlasť
obviňovali z agresie proti Gruzínsku. Tu je to, čo vtedy povedal ruským čitateľom
syn plukovníka Kaddáfiho Sejf-Ul-Islam: "Lýbia vždy podporovala Rusko a medzi
našimi krajinami sú krásne vzťahy... My samozrejme chápeme, že Gruzínsko ako
prvé začalo tú vojnu: Jednoducho Gruzínci si mysleli, že Američania sa postavia
za nich, prídu a budú im pomáhať, bojovať spolu s nimi. A to je signál všetkým
štátom, ktoré sa spoliehajú len na Ameriku, mysliac si, že blízkosť USA im
dovoľuje robiť si, čo sa im zachce. Rusko je náš strategický partner, a blízkosť
našich vzťahov sa nedá porovnávať so žiadnou inou krajinou. My podporíme
Rusko za každej situácie".

Lýbia je jedna z mála krajín na svete, ktoré sa postavili proti potokom špinavých
lží, aké sa na nás liali kvôli udalostiam v Južnom Osetsku. Dnes sa podobný potok
lží a klebiet leje na samotnú Lýbiu.

Prečo to všetko?
Je to jasné: aby USA získali kontrolu nad lýbijskou ropou. A dnes
ostáva už len jediný faktor, ktorý by mohol týmto plánom zabrániť. Sú ním zbrane,
ktoré údajne Kaddáfi rozdal svojim stúpencom. Ak ich Lýbijci dokážu dostatočne
rozumne použiť, nafta ostane u nich. Ak ich však odovzdajú, ako to svojho čašu
urobili Iračania, so zbraňami, ktoré im v poslednej chvíli rozdal Saddam Husain,
bude aj v Lýbii spečatený osud Iraku. Mnohé média v Rusku sa podieľajú na tomto
podvode. Dejiny si však aj za to vyberú svoju daň...

V CASE, KED SA TLACILO TOTO VYDANIE USA a GB začínajú vojenskú operáciu
proti Lýbii.

Včera začali USA premiestňovať svoje flotily a letectvo okolo Lýbie, aby donútili
Muhamara Kaddáfiho odstúpiť a zabránili ďalšiemu krviprelievaniu v konflikte,
ktorý ohrozuje svetovú ekonomiku. Veľká Británia pripúšťa skorý začiatok
vojenských operácií v Lýbii. "Absolútne nevylučujeme možnosť použitia bojových
prostriedkov Naša výzva plukovníkovi Kaddáfimu je jednoduchá : Prišiel čas odísť"
- prehlásil britský premiér Dávid Cameron. To, čo nám vykresľujú západné a žiaľ aj
mnohé ruské (a slovenské) médiá o dianí v Lýbii je na hony vzdialené od
skutočnosti, hodnotí autorka článku v KP, Júlia Aljechina.

"Takéto otvorené klamstvá (aj v našich médiách) sme doteraz nezvykli počúvať"
- Terejenkov Kiril

Muchotrávka. Takouto horkou nejedlou hubou prezývajú medzi štyrmi ocami
M.Kaddáfiho niektorí Rusi, žijúci v Lýbii. No pre niekoho sa lýbijský vodca skutočné
stal takouto muchotrávkou. Je jasné, že štandardný scenár sa v Lýbii nepodaril.
Z môjho pohľadu aj z pohľadu zdieľaného mnohými našimi, ktorí tu pracujú totiž
Lýbia nie je typický arabský štát, ale celkom osobitný prípad. Niečo ako Kartágo
našich čias, kde sa rozpráva rôznorodými arabskými nárečiami ale nič viac. Ako
svedok všetkých posledných udalostí, žijúci v Tripolise a na západe krajiny si
dovolím podeliť sa s kolegami o niektoré osobné zážitky a úvahy.

Latentné problémy sa na východe krajiny toho roku začali takmer odrazu. Dávna
história separatistickej Cyrenaiky dobre známa úradom v centre, dostala katalyzátor
po pravidelných dotáciách, ktoré sú ako obvykle začiatkom roka prideľované
mnohým obyvateľom. V Benghází rozdané dotácie - peniaze, potraviny
a v osobitných prípadoch aj poukážky na autá pre rodiny v núdzi (Poznáte ešte
nejaký štát vo svete, v ktorom by úrady darovali bezplatne rodinám v núdzi autá ???)
- boli prijaté s nespokojnosťou. Nech by dali čokoľvek, bude to málo. Vláda a úrady
sa zachovajú netypicky. Na priamy rozkaz z centra (medzitým už Mubarak ušiel na
Sinaj) sa tajomníci ľudových výborov a vedúci mestských útvarov stretávajú
s obyvateľstvom a prakticky vždy PRIDÁVAJÚ (!) ľuďom ďalšie peniaze, múku, olej,
paradajkový pretlak. Takýchto prídavkov len v Benghází bolo vyše 800 ! Lenže bolo
neskoro. V centre nepostrehli, čo sa deje (inými slovami: čo sadra ešte chcú)
a do oblasti (ako aj u nás v Tripolise) bola naliehavo poslaná skupina zložená zo
spolupracovníkov min. vnútra, prokuratúry, špeciálnych služieb a niekoľkých
predstaviteľov aparátu vodcu pod osobným vedením šéfa služby bezpečností štátu,
A. Al-Sanusa. Po príchode do Benghází tam skupina pobudla niekoľko dní, stihla
navštíviť aj Bajdu a Dern a potom ako bolo zabitých asi 10 jej členov, sa prebila
z mesta zachváteného nepokojmi a vrátila do Tripolisu kam priniesla to
najdôležitejšie: Fakty a svedectvá, ktoré umožnili vedeniu štátu vypracovaťtakú
líniu správania sa, akej sa pridržia doteraz. To tvorilo aj základ vystúpenia syna
vodcu S. I. Al Kaddáfiho s ktorým vystúpil po troch dňoch povstania. Tieto fakty
zistené na mieste boli nasledovné:

"Jedná sa o intervenciu agentov z USA a viacerých zatiaľ nezistených štátov
(neskôr bola dokázaná účasť občanov Egypta, Sudánu, Afganistanu a Libanonu)
do vnútorných vecí Lýbie vo forme podplácania obyvateľov, dodávok a skladovania
zbraní, narkotík a propagačných materiálov. Boli zaistené dokumenty, zbrane
a inštrukcie zabavené podozrivým osobám, ktorí sa javili ako organizátori
nepokojov. " Pokiaľ šlo o Lýbijcov,jednalo sa spravidla o ľudí spomedzi miestnej
inteligencie - advokátov, inžinierov a obchodníkov. Ich taktika sa sústredila na
organizovanie demonštrácií mládeže spojených s masovou distribúciou
analgetických narkotík, peňazí v hotovosti (priemerne 300-500 USD na hlavu /
rovnako ako v Belehrade, však si natlacia dalšie! /) Tí zaútočili na úrady, výkonné
orgány, policajné stanice a vojenské objekty. Za nimi potom pôsobili 20 až 30
členné skupiny ozbrojencov, ktorí strieľali (aj do kaplniek), zabíjajúc tých
dôstojníkov a činovníkov, ktorí ostali lojálni centru. Po obsadení skladov zbraní
sa situácia vymkla spod kontroly, čo vyvolalo masové dezercie vojakov v službe.
Časť z nich (skoro všetci mali miestne rodisko ) prešla na stranu povstalcov, časť
jednoducho radšej ostala sedieť doma. Mnohých potom pod dostrelom pištole
donútili objaviť sa v televízii a prisahať vernosť "novému režimu". Rozhodujúcu
úlohu pri eskalácii vzbury v Benghází zohral zahraničný faktor. Na tlejúcom
podhubí starých problémov bola uskutočnená príprava tohto vystúpenia.
V žiadnom inom meste v Lýbii by sa to nemohlo stať. Separatizmus Cyrenaiky
zohral úlohu dymovej clony, takže vláda žiaľ nebola v stave včas identifikoval
nové hrozby. V dôsledku toho sa Cyrenaika (Benghází) s takmer miliónom
obyvateľov fakticky ocitla v politickej a ekonomickej izolácii od ostatnej časti
štátu. Pritom treba poznamenať, že približne 70% jej populácie nie je zapojenej
do toho, čo sa deje, len jednoducho žijú a čakajú, ako sa to skončí. To dokazujú
aj nespočetné telefonáty (spojenie s východom nikto nevypol) a príbehy
utečencov z tej oblasti. Pod kontrolou štátu ostali oddelené oblasti a posádky,
ktoré nezložili zbrane. Podľa hlásení ostala vláda v Tobruku a Mardži v rukách
stúpencov vodcu, čo nepriamo potvrdzujú aj chýbajúce víťazné správy
z týchto miest.

Situácia sa stabilizovala do 27 februára. Línia rozvratu prebieha v rajóne Adžabii,
aj keď cesty nikto vojensky nekryje. Západne od Ras Lanufa neboli a nie sú žiadni
povstalci, ak nepočítame niektoré strety medzi kmeňmi. Celý západ, juhozápad
a centrálna časť krajiny sa nachádza pod kontrolou Tripolisu a obyvatelia tam žijú,
akoby sa nič nestalo. Najpočetnejší kmeň v Lýbii - klan Varfalla - vyhlásil vernosť
M. Kaddáfimu. Úrady pevne držia v rukách strategickú oblasť Surt - Misuráta - Homs,
pričom armáda ako taká sa zatiaľ udalostí vôbec nezúčastnila. Existujú správy o tom,
že Tripoliské a Sebkanské zoskupenia zaujali plnú bojovú pohotovosť, ale niet
žiadnych vonkajších príznakov prípravy na ozbrojené riešenie konfliktu okrem toho,
že posilnená 32 brigáda Abu Mignarda rozvinula rad cestných zátarasov na línii
Tadžura - Zbeya, kryjúc tak mesto zo severu a severovýchodu. Nepokoje v Az Zawiji
mali a majú lokálny charakter, občas oponenti mítingujú v bočných uliciach. Súčasný
stav zatiaľ dovoľuje riešenie situácie mierovou cestou. Keď si na východe trochu
požijú bez chleba, benzínu, liekov a peňazí, sami si to rozmyslia. Táto politika
sa zatiaľ ukazuje správnou : kto už niekedy pracoval v Lýbii, ten vie, že Tripolis
znamená pre štát všetko.

Zásob má Kaddáfi dostatok. Obilia podľa oficiálnych údajov asi 600 000 ton, cukru -
150 000 ton, cez prístavy neprestávajú privážať všetky druhy potravín a ďalších
tovarov. Benzínu je v štáte dostatok, a pokiaľ ide o financie, tak len v priebehu
od 26. do 28. februára pridelila vláda kredity v sume až 4 miliárd (!) Lýbijských
dinárov. A zbraní je tu toľko, že 20 rokov nemusia žiadne kupovať. Pre vnútorné
roztržky stačia bohato. Otvorené sú všetky africké trasy, z juhu prúdia potraviny
a prichádzajú noví a noví stúpenci vodcu. Tento týždeň bude mat v mnohých
ohľadoch zásadný význam. Zatiaľ sa autorom plánu, nech by to bol ktokoľvek,
nedarí urobiť to čo v Tunise a Egypte. Vidím v tom dve príčiny. Bezpochyby je
v Lýbii úloha vodcu veľmi významná a on sa ukázal byt skutočným bojovníkom. Ak
ho nejaká vrahyňa neotrávi, tak nie je vylúčené, že sa tu všetko skončí úplne inak,
ako chcú vo Washingtone a Londýne. (ak však skutocným cielom - ako sa obáva
Chelemendik - nie je vyvolanie svetovej vojny) A po druhé - masa samotných
Lýbijcov sa do značnej miery javí byt tým, čo Lenin nazval "nočnou morou"
revolúcie. Drobnými obchodníkmi, maloburžoáziou, ktorá je schopná utopiť
akýkoľvek revolučný poryv, ak bude v stávke výber medzi obchodom, príjmami
a revolúciou. To je - ak dovolíte - lýbijský sen - "salón krásy, autoservis, komunálny
obchod, možno aj dva...", aby mohli žiť z prenájmu a "dumať o večnosti". Úrady
si rozdávajúc kredity a dotácie kupujú - ak chcete - spokojnosť v spoločnosti, a to
nie za kopejky, ako niekde inde... Preto si môžu na východe požiť sami - veď
nebudú mať na chlieb. Európska Únia ich večne kŕmiť nebude. A hlad je dobré
vytriezvenie. Zámerne sa nedotýkam problému kmeňov a žoldnierov, ktorí sa
odkiaľsi objavili, alebo scenárov vývoja situácie atd.

Chcem však obrátiť pozornosť len na jedno :
VŠETKÝMI OBČANMI RUSKA, KTORÍ SA TU UKÁZALI, HLBOKO OTRIASLA
POZÍCIA RUSKÝCH MÉDIÍ, osobitne VGTRK (vysielanie verejnoprávneho kanála
RTVRuska) TOLKO VYSLOVENÝCH LŽÍ PREDTÝM NEBOLO POČUT. Snaha po
lacnej senzácii, papagájovanie podľa "Al-Džazairy" a inokedy vysielanie
jednoducho idiotských správ by sa dala chápať len ak by sme si nenárokovali
na nejaké svoje miesto na tomto svete. My, ktorí sme tu ostali, sme už prestali
pozerať ruské stanice. S rovnakým úspechom a väčším prínosom pre jazykové
návyky je možné sledovať kanál Pentagónu. Ak predtým počas udalostí v Iraku,
Juhoslávii či Afganistane ešte ruské masmédiá zaujali aké-také stanovisko, teraz
ho už niet. Je desivé pomyslenie, čo je príčinou - prejav štátnej politiky, alebo
obyčajná neprofesionalita a honba za žeravými senzáciami... Ja osobne som si
po slovách žurnalistu VGTRK - D.Kajstra - o "kanonáde" a "strieľajúcich snajperoch"
v kontexte s prvou evakuáciou z letiska v Tripolise musel prerobiť hodnotový
rebríček "najstarších profesií ". Nech mi odpustia naši žurnalisti a ostatní, ktorí
ešte ostali čestní a poriadni v tejto profesii, ale ja som dal na prvémiesto
žurnalistiku. Na druhé - advokátov. A až potom - prostitútky.

Clanok od ruskej novinárky, ktorá sa nebojí povedať pravdu.
Zdroj: www.kp.ru
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama