Cesty mladých vedúce do krajiny Záhuba

7. května 2011 v 19:48 | WarFare |  Úvahy a komentáre
Súčastnosť je zaplavená médiami a vnucovaním názorov známych
spoločností. Dennodenne sa stretávame s reportážami, ktoré sú plné
zlyhania ľudskosti a charakteru. Dobrých informácií ubúda a čoraz viac
sa pozeráme na neodpustiteľné zločiny, priestupky a smutné úpadky
morálky. Ešte smutnejší je však fakt, že za mnohými "skutkami zla" stoja
práve mladí ľudia. Pred našimi očami postupne padá spoločnosť, ktorú
na druhej strane úporne budujeme. Okolie nám pod kolená hádže
informácie o tom, čo sa kde stalo ale nikto z neho si nepoloží otázku,
prečo je to vlastne tak?

Hneď na začiatku musím spomenúť, že nie za všetko nesprávne dejúce sa
v našej spoločnosti smú práve mladí ľudia. Navyše, zámerne som použila
výraz "nesprávne". Pozor na zmýlenie si pojmov. Urobiť nesprávne sa nerovná
zlému. To, že sa človek prečiní nesprávnou vecou nemusí ani zďaleka svedčiť
o jeho zlom charaktere. Sme iba ľudia a ľudia sú omylní.Avšak skutočnosť,
že priestupkov sa dopúšťajú mladšie generácie je neprehliadnuteľný. Sama
v nej vyrastám, žijem a oči rozhodne nemám prelepené čiernou páskou.
Kde sa však stala chyba? Kde nastáva nekonečne sa vracajúci a opakujúci
defekt? Poznáme jeho príčiny? Myslím, že sme si ich až priveľmi vedomí, čo
je ešte oveľa horšie, ako keby to tak nebolo. Zámerne si skrývať zrak pred
nechceným nie je riešenie.

Pýtali ste sa niekedy samých seba, prečo ten mladík dobodal bezbrannú
starenku? Prečo sa skupinka ledva plnoletých chlapcov rozhodla pre
vykradnutie banky? Prečo zdrapia nevinné zviera a kruto ho znetvoria a
zabijú? Prečo pri neskoršom príchode domov z práce míňate na diaľnici
dievčatá v krátkych minisukniach? Prečo na cintorínoch pribúda čoraz viac
pomníkov, do ktorých je vytesaný tak mladý vek...? Prečo sa deti idúce po
úlohu nikdy nevrátia domov? Prečo siahnu mladí po tabletkách a drogách,
keď je toho už naozaj dosť?

Je celkom normálne, že každý v danom momente začne hádzať vinu na
druhého. Odsudzovať bez toho, aby sa pozrel sám na seba. Priznávam,
i ja som často plná predsudkov a poviem, že tak sa to jednoducho stať
malo, ibaže, keď sa budeme správať ľahostajne ku všetkému čo pred
sebou vidíme, keď sa ani raz nezamyslíme sami nad sebou, budú sa všetky
tieto defekty, úpadky a smutné chyby v spoločnosti i naďalej opakovať.
Odpovede a riešenie nájdeme vo svojom vnútri. Ak sa zamyslíme, uvedomíme
si pár veľmi podstatných vecí, s ktorými budeme v živote kráčať po boku,
je veľmi malá pravdepodobnosť, že naša budúca rodina by nejaký ten
defekt potrebovala prelepiť. Áno, to, čo človek vykoná, závisí najmä od
jeho povahy a charakteru. S povahou sa rodíme, no to kým naozaj sme,
to v nás buduje práve prostredie, kde žijeme. Je to najmä rodina, ktorá
formuje ľudské bytie. Možno si poviete, že najviac problémových mladých
ľudí zíde práve z problémových rodín. Alkohol, bitky a nadávky na dennom
poriadku. Je to síce pravda, mnoho takýchto detí začne kradnúť a v
staršom veku sa často dostávajú do kriminálu, alebo naopak sú utláčané
a v dospelosti sa u nich môžu rozvinúť isté pohnútky (týranie, rôzne -fílie,
a pod.), avšak nie vždy je to pravidlom. Zo sociálne slabšej rodiny môže
dospieť plnohodnotný slušný človek a naopak z dobrá rodina skrýva pravú
tvár ich potomka.

Všetko sa odvíja od prostredia. Od prostredia, v ktorom mladí ľudia
vyrastajú. Možno navonok v rodine všetko správne funguje, nie každý
však pozná jej vnútro. Prečo mladí vyhľadávajú opojenia z drog,
nezáväzného života? Na jednej strane môže stáť výchova, neporozumenie
zo strany rodiny, precitlivelosť mladého človeka a nezvládnutie sa postaviť
problémom zoči voči. Na druhej strane stojí dnešná spoločnosť, ktorá
ponúka na tanieri hlúpu ľudskú omylnosť. Spoločnostiam nestačia prsty
rúk na rátanie miliárd kusov papierov, ktoré nazývajú peniazmi iba zato, že
generáciám núkajú zlo. Taká však dnešná spoločnosť je. Takými sme my.
Presviedčame sa o vlastnej dokonalosti, bezchybnosti, iných súdime rad
radom, vieme tárať len sťažnosti na to, prečo sa s tým a tým konečne
niečo nezačne robiť, prečo nikto nič nevyrieši, nezmení? Prizeráme sa
na to, ako sa ničí vnútorná psychika, ako ju ničíme my sami. Čo všetko
potom jej rany a choroby prinášajú. Čo všetko dokáže spôsobiť ľudské
nepochopenie a smútok...

Nemyslíte si však, že treba najprv začať od seba? Ak by so zmenou začal
každý jeden z nás, postupne by sa pretvárala i spoločnosť, v ktorej žijeme
a ľudia, o ktorých sa budeme v budúcnosti opierať, by do vienka dostávali
úplne iné hodnoty, akými ich zásobujeme dnes. Je to však iba nesplniteľná
rozprávková ilúzia. Škoda. Uznajte však, nemá predsa len niečo do seba?

Barbora Grígeľová, Zdroj
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Bo Bo | 9. června 2011 v 18:27 | Reagovat

Pani Barbora, mate pravdu, ja to ale vyhlasujem rezolutnejsi, ze traba zacat od seba.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama