Celosvetový boj o ovládnutie internetu

15. července 2011 v 16:21 | WarFare |  Úvahy a komentáre

V čase vzniku formálnych a neformálnych stratégií na získanie a zabezpečenie
si kontroly nad internetom sa do boja o formovanie tohto čoraz vplyvnejšieho
média zapájajú vlády, priemysel aj ľudskoprávni aktivisti.


- 1.október 2006: Internetová spoločnosť pre prideľovanie mena a čísla
(ICANN), ktorá spravuje centrálny zoznam internetu a sídli v Kalifornii,
uzavrela s americkou vládou novú dohodu.

- november 2006: v Aténach sa po prvý raz zišlo Fórum na spravovanie
internetu

- 18. jún 2009: Európska komisia prijala komuniké o spravovaní internetu

- 2. október 2009: Spojené štáty sa zriekla jednostrannej kontroly ICANN

- september 2010: Fórum na spravovanie internetu prišlo s návrhom dohody
o internete

Spolu s pribúdajúcim počtom aktérov a hráčov zapojených do snahy
predísť tomu, aby jedno alebo viac odvetví získalo dominantnú silu na
internete, narastá aj význam a intenzita diskusie o tom, kto vlastne
internet kontroluje. V samom strede tohto boja je koncept nazývaný
"neutralita siete". Ten sa prednedávnom stal jednou z oblastí záujmu
zákonodarcov EÚ. Spravovaniu internetu sa však Únia venuje intenzívnejšie
už od roku 2005, kedy sa OSN začalo zaoberať touto oblasťou.

Pracovná skupina OSN pre spravovanie internetu definuje túto oblasť ako
"rozvoj a uplatňovanie zdieľaných princípov, noriem, pravidiel, procesov
rozhodovania a programov, ktoré formujú evolúciu a použitie internetu
vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou."

Táto pracovná skupina OSN definovana štyri kľúčové oblasti pri spravovaní
internetu:

- infraštruktúra- v zmysle názvového systému domén a IP adries,
- záležitosti ako spam, bezpečnosť a kyber zločin,
- duševné vlastníctvo a medzinárodný obchod,
- expanzia, najmä v rozvojových krajinách.

Snaha o ovládnutie internetu začala vytvorením mimovládneho orgánu,
ktorý by prevzal zodpovednosť a úlohy spadajúce dovtedy pod Úrad pre
čísla prideľované na internete (IANA) kontrolované americkou vládou.
Novovytvorená inštitúcia so sídlom v Kalifornii dostala názov Internetová
spoločnosť pre prideľovanie mena a čísla (ICANN) a v jej kompetencii
je v súčasnosti manažovanie prideľovania mien doménam a IP adresám.
Monopol organizácie ICANN na spravovanie internetu ale napadli viaceré
vlády, vrátane Brazílie, Číny, Južnej Afrika, Európskej komisie a britského
predsedníctva v EÚ.

Výsledkom je, že Spojené štáty súhlasili s vytvorením Fóra pre spravovanie
internetu (IGF), ktorého činnosť pred koncom prvého polroka 2006 zahájil
generálny tajomník OSN. Európske priemyselné orgány a združenia zodpovedné
za prideľovanie domén krajinám EÚ, takzvané domény najvyššej úrovne,
Top Level Domains (TLD), koordinujú svoju činnosť cez Radu pre európske
národné registre pre domény najvyššej úrovne (CENTR). Manažovanie
rozdeľovania IP adries v Európe majú na starosti zasa RIPE NCC.

Témy
Evolúcia spravovania internetu sa vo väčšine prípadov odohrávala za
zatvorenými dverami počas stretnutí orgánov vo vzdialenejších kútoch.
Títo hráči a aktéri sa väčšinou stretávajú pod záštitou ICANN a IGF a
pochádzajú z rozličných sfér, vrátane akademickej pôdy, firiem a vlád.

V novembri 2005 uzavreli Európska únia a Spojené štáty dohodu o tom,
že dohľad nad názvami domén a inými technickými zdrojmi ostane
nezmenený- teda v rukách USA.

Práve na potlačenie nespokojnosti s dominanciou Spojených štátov nad
internetom vzniklo už spomínané konzultačné medzinárodné fórum IGF,
ktorého cieľom bolo posilniť vládne pozície v oblasti politiky internetu,
vrátane systému udeľovania IP adries. Len deň pred vypršaním memoranda
porozumenia 29. septembra 2006 podpísali zároveň ICANN a americké
ministerstvo obchodunovú dohodu, ktorá dáva ICANN viac slobody, a to
konkrétne v týchto bodoch:

- po prvé, inštitúcia viac nemusí robiť len to, čo má predpísané. To ako
pracuje a čo robí je teraz na rozhodnutí ICANN a samotnej komunity,

- po druhé, inštitúcia viac nemusí každých šesť mesiacov reportovať
americkému ministerstvu obchodu. Stačí ak napíše výročnú správu pre
celú internetovú komunitu.

Posledné stretnutie IGF sa uskutočnilo v litovskom hlavnom meste Vilnius
v roku 2010 a najbližšie stretnutie ICANN bolo zasa v Nórsku v septembri
2010. Kritici však tvrdia, že tieto verejné stretnutia sú často v krajinách
s menším využívaním internetu a ďaleko od oblastí, ktoré si môže dovoliť
dosiahnuť väčšina verejnosti používajúcej internet. Orgán si tiež vyslúžil
kritiku za to, že je tajnostkársky a neposkytuje širšej internetovej komunite
informácie o svojom rozhodovacom procese.

Dominancia Spojených štátov?
Odkedy v roku 1998 vznikol ICANN, boli Spojené štáty jediným správcom
rozhodnutí organizácie, vrátane rozhodovania v prípade sporov o vlastníctvo
názvu domény, či o zavedení domén najvyššej úrovne. USA preto 2. októbra
2009 vyhlásili, že sa vzdajú jednostranného dohľadu nad rozhodnutiami
ICANN. Tento krok privítala EÚ s nadšením. Prakticky to znamenalo, že
"politická zodpovednosť za internet prešla od Spojených štátov na svetovú
komunitu," povedal Massimiliano Minisci z ICANN. Táto takzvaná komunita
v sebe zahŕňa vlády, spoločnosti, občiansku spoločnosť a technických
expertov z celého sveta.

EÚ sa zapája do diskusie
V príhovore z mája 2009 vtedajšia komisárka pre informačnú spoločnosť
Viviane Reding na Obamovu administratívu naliehala, aby začala s
ambicióznou reformou spravovania internetu. Redingová v tomto duchu
navrhla vznik G12, ktorá by spravovala internet a tým nahradila v tejto
funkcii USA. Jej nasledovníčka, eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie
Kroes doposiaľ podobné konkrétne vyhlásenia nemala, ale zdá sa, že sa
uberá rovnakou cestou.

Kľúčový dokument z jej dielne s názvom Digitálna agenda sa totiž zameriava
na pokračovanie v podporovaní Fóra spravovania internetu (IGF) aj po roku
2010. Zároveň s tretími krajinami spolupracuje v otázkach digitálnych tovarov
a služieb, či ochrany duševného vlastníctva.

Čo je dôležitejšie, Európska únia sa bude pravdepodobne "snažiť získať
mandát na revíziu medzinárodných dohôd v súlade s technologickým pokrokom
alebo, tam kde to bude nutné, navrhne nové nástroje," povedal zdroj Komisie.

Komisia súhlasí s tým, že spravovanie internetu by mal naďalej viesť súkromný
sektor, ale chce, aby sa to rozšírilo aj na rozvojové a rozvíjajúce sa trhy, uviedla
v nedávnom prejave Kroes. "Domnievam sa, že je nanajvýš dôležité, aby občania
mali možnosť použiť text zo svojho jazyka ako názov ich domén, e-mailových
adries a podobne, tak ako v ich každodennom živote," povedala Kroes.

Hoci sa používatelia nevyhnutne obracajú na vládu v prípade väčších problémov
a prerušení internetových služieb, eurokomisárka varovala pred priznaním viac
právomocí vláde pri každodenných operáciách. "Toto vedenie súkromného
sektora pokračuje v plnení dôležitých cieľov verejného života a je preto
potrebné ho zachovať a podporiť," dodala Kroes. Vyzvala tiež k multilaterálnemu
prístupu k internetovej správe. Stalo sa tak na výročnom stretnutí IGF tento rok,
ktorého sa zúčastnili zástupcovia 115 krajín.

Dohoda o internete?
Tohtoročný summit Fóra pre spravovanie internetu v Litve prinieslo 12
princípov spravovania internetu. Zároveň sa tam navrhla zmluvy, ktorej
základom má byť neutralita internetu a ochrana internetu pred politickými
zásahmi. V termínoch neutralita internetu znamená, že komerčné záujmy
telekomunikačných spoločností a poskytovateľov internetových služieb by
nemali ovplyvňovať prístup užívateľov na internet. Napríklad, akýkoľvek
krok zameraný v prospech konkurenčnej spoločnosti, vrátane zablokovania
prístupu na Skype za účelom predaja inej internetovej telefónnej služby,
je v rozpore s pravidlami o neutralite internetu.

Návrh dohody o internete mnohí prirovnávajú k dohode o vesmíre,
podpísanej v roku 1967, ktorá hovorí, že prieskum vesmíru by mal prebiehať
v prospech všetkých národov a mal by tiež "garantovať voľný prístup k
všetkých oblastiam nadpozemského priestoru".

"Základné funkcie a kľúčové zásady internetu sa musia zachovať na všetkých
úrovňach internetovej architektúry s cieľom garantovania interoperability sietí,
čo sa infraštruktúry, služieb a obsahu týka," uvádza sa v návrhu. Dokument
vytvorila Rada Európy, organizácia so sídlom v Štrasburgu, ktorej členom je
47 krajín a slúži na ochranu ľudských práv, právneho štátu a demokracie
v Európe.

V apríli 2010 eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes uviedla, že
nech si poskytovatelia internetových služieb zvolia akýkoľvek podnikateľský
model, ten nesmie brániť používateľom v prístupe k internetovým službám
žiadneho druhu.

Kontrola internetu
Mnohé vlády sa snažia získať nad internetom viac kontroly, a väčšina z nich
sa nenachádza v EÚ. Jedným z dobre zdokumentovaných príkladov je čínsky
firewall. To by sa však podľa politikov mohlo zmeniť. Niektorí z nich sa totiž
obávajú, že návrh zákona EÚ na boj proti pornografii európskym úradom
umožní filtrovať internet a blokovať politicky háklivý materiál.

Komisia totiž od členských štátov žiada, aby filtrovali detské porno na
internete a uvalili na obchodovanie s bielym mäsom tvrdšie tresty. Európsky
parlament je však skeptický k tomu, či budú nové zákony EÚ v tejto oblasti
dostatočne prísne.

Nemecký europoslanec za zelených Jan Phillip Albrech varoval, že nemecká
vláda zastaví akýkoľvek pokus Únie o filtrovanie nelegálneho internetového
obsahu. Tvrdí totiž, že zablokovanie pornostránok by úrady využívali aj na
blokovanie ďalšieho nechceného obsahu, vrátane stránok kritických k
politickej situácii.

Navyše, tajnostkárske vyjednávania o zmluve, ktorej cieľom je potlačiť
falšovanie tovarov a internetové pirátstvo, vytvárajú obavy, že vlády sa
snažia nájsť cesty ako si získať kontrolu nad internetom. Obchodná dohoda
proti falšovaniu tovarov (ACTA), ktorú členské krajiny podpísali v októbri
2010, je momentálne predmetom schvaľovania v Európskom parlamente.
V prípade, že EP zmluvu neschváli, budú musieť partneri opäť zasadnúť
za rokovacie stoly.

ACTA si už stihla vyslúžiť kritiku od lobistov, ktorí sa domnievajú, že
dokument poskytovateľov internetových služieb donúti, aby sa hrali na
policajtov a kontrolovali internetový obsah. Aktivisti preto tvrdia, že ACTA
by mohla porušovať základné práva, keďže poskytovatenia internetových
služieb a regionálne orgány zodpovedné za internet by mohli obísť právny
systém a jednoducho spotrebiteľov odpojiť od internetu v prípade, že
užívateľa viac krát prichytia pri tom, ako si sťahuje pirátsky obsah.

Postoje
"Spravovanie internetu je rovnako dôležité pre všetky úrady na svete a nie
len výsadou rozvojových krajín. Z tohto dôvodu, päť rokov po tom, čo sme
sa zaviazali Tuniskou agendou, potrebujeme konkrétnejší pokrok smerom
k užšej spolupráci. Musíme zájsť ďalej ako len za ďalšie kolo konzultácií
na túto tému. Verejné úrady na celom svete musia byť schopné, za
rovnakých podmienok, efektívne vykonávať svoje úlohy a to, za čo majú
zodpovednosť, keď sa to týka medzinárodných tém," povedala
eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes.

"Ak by sa spravovanie stalo výlučnou výsadou národných štátov alebo by
ostalo uväznené v iných záujmoch, stratili by sme základy dlhodobého
potenciálu internetu a jeho hodnotu pretvárať veci. Rozhodnutia o jeho
budúcnosti by preto mali odrážať najširšie spektrum názorov a múdrosť
celej svetovej komunity- nielen vládnych organizácií," povedal predseda
a výkonný riaditeľ ICANN Rod Beckstrom.

"Formálne nemá americká vláda nad internetom žiadnu priamu kontroli.
Cez ICANN však vyvíja americké ministerstvo obchodu vplyv na administráciu
kľúčového elementu internetu, súboru s koreňovými zónami," uviedol Milon
Gupta z European Institute for Research and Strategic Studies in
Telecommunications.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama