Uvedomujeme si vôbec, kto platí médiá?

24. července 2011 v 12:33 | WarFare |  Úvahy a komentáre
Reklama? Reklama je reklama, kameň je kameň. Kameň neplatí médiá,
ani reklama neplatí médiá. Niekto ale posiela peniaze na účet mediálnej
firmy. Sú to zadávatelia reklamy, v prípade televízie sú to nadnárodné
korporácie. Poplatky za licencie, frekvencie a vysielače, štát nastavil tak
astronomicky vysoko, že bez peňazí mamutích nadnárodných korporácií
by prevádzka televízie nebola možná. Preto máme po dvoch dekádach
stále len minimum televíznych staníc.


Majiteľ nadnárodnej korporácie nie je povinný dávať peniaze televízii.
Aj keď má televízia dobrú sledovanosť, majiteľ korporácie môže povedať
nie, má na to právo.

Keď remeselník dostane zákazku napríklad na určitý typ nábytku,
musí ho spraviť ako chce klient, nie ako chce klientova návšteva.
Inak od klienta nedostane peniaze.

Ten kto posiela peniaze na účet mediálnej firmy, ten je klient, nie
diváci. Televízia robí to, čo chce ten, kto ju platí. Televízii nezáleží
na ľuďoch ktorí ju pozerajú, ale záleží im na spokojnosti korporácií
ktoré posielajú peniaze na účet.

Korporácie si však nekupujú len reklamu. Kupujú si aj propagandu.
Televízia môže sa vysielať len také filmy, také dokumentárne filmy,
seriály a ďalší materiál, ktorý vyhovuje korporáciám. Materiál, ktorý
korporáciám nevyhovuje sa vysielať nesmie.

Korporácie si tiež nárokujú výhradné právo na politický priestor v
médiách. Žiadna iná politická strana sa do médií nesmie dostať. A drtivá
väčšina ľudí si vo voľbách vyberá len z katalógu, ktorý im servírujú médiá.
Preto korporácie vlastnia nie jednu, ale všetky politické strany, ktoré
majú priestor v médiách. Ak sa v médiách objaví politická strana, je
to buď preto, že je to korporáciou vlastnená strana, alebo sa médium
snaží danú stranu skompromitovať. Korporácie majú pravicu, stred,
ľavicu, stranu pre kresťanov aj anti-kresťanov, teda liberálov, stranu
pre menšiny aj stranu pre národniarov, a samozrejme vždy jednu novú
stranu pre všeobecne nespokojných voličov (väčšinou ide o klon
neo-liberálnej strany).

Korporácie nielenže poskytujú mediálny priestor svojim politickým
figúrkam, ale im aj dotujú predvolebnú kampaň. Možno sa niektorí
z nás čudujú, ako je možné, že si súkromná osoba môže v predvolebnej
kampani dovoliť vyhodiť milióny za bilboardy a reklamu v tlači. Odpoveď
je jednoduchá, nemôže. To všetko financujú nadnárodné korporácie.

Všeobecný mýtus je, že sú to sponzorské dary, za ktoré potom politik
po zvolení urobí nejakú službičku svojmu sponzorovi. Je to akási
nepochopiteľne všeobecne akceptovaná korupcia. Vo skutočnosti
politik nerobí službičku, ale slúži. Politik nerozhoduje, robí, čo mu
korporácia prikáže. Je to zamestnanec korporácie, a jeho úlohou
nie je rozhodovať. O zákonoch rozhodujú korporácie, politici už len
hlasujú ako sa im prikáže. Politikova úloha je reprezentovať rozhodnutia
pred verejnosťou, tak aby ich verejnosť prijala ako nevyhnutnosť,
alebo dokonca ako dobrú vec. Príklad: "Zvýšime vám dane na potraviny,
viac ako 3-násobne. Budeme mať jedny z najvyšších daní na potraviny
vo svete." Politik odprezentuje: "Hurá, budeme mať rovnú daň, prídu
ku nám investori, lebo keby ste mali lacnejšie jedlo, tak by neprišli."

Médiá a politici sú len služobníkmi korporácií. Médiá nekontrolujú vládu,
ale bežných ľudí. Politici neslúžia národu, nerozhodujú, sú to len mediálne
figúrky korporácií. Občas korporácie niektorú figúrku obetujú, aby upokojili
verejnosť, a dosadia novú figúrku, alebo rovno celú novú politickú stranu.
Odstránená figúrka väčšinou dostane ešte lepšie platené miesto v štátnej
správe, alebo riadiacu pozíciu v nejakej z korporácií. Len si pozrite
primátorov väčších miest, samé známe tváre.

Demokracia znamená vláda ľudu, a vláda znamená rozhodovať. Ľudia
však o ničom nerozhodujú, rozhodujú majitelia korporácií. Ľudia si môžu
len raz za 4 roky vybrať jednu stranu z korporátneho katalógu, a potom
musia 4 roky poslúchať a trpieť korporátny teror. Nikto z nás nikdy
nerozhodoval o daniach, odvodoch, štátnych dotáciách, územnom
plánovaní, podpore mladým rodinám, zákonoch, normách, licenciách,
skrátka o ničom. Pretože my nerozhodujeme, nevládneme, nemáme
demokraciu. Posledná komunistická diktatúra vo svete je Severná Kórea,
ktorá si hrdo hovorí KĽDR, čiže Kórejská Ľudovo-DEMOKRATICKÁ republika.
Demokraciou sa dá onálepkovať všetko. Ale pravý názov toho čo máme
na Slovensku je Korporátna Médiokratická Diktatúra.

A cieľom korporácií je slúžiť Anglo-Americkému impériu, ktoré sa snaží
zredukovať svetovú populáciu, ekonomickým terorom, mediálnou propagandou
proti plodeniu detí. Médiá nám podsúvajú tieto názory:

- mať deti je nezodpovedné
- deti sú nevďačné
- deti až po vybudovaní kariéry
- pornografický materiál s návodom ako nesplodiť deti
- manželstvo je pasca
- promiskuita je normálna a dokonca lepšia ako rodina, takže deti nie
- ženy sú rovnocenné mužom, to znamená že majú makať a preto nemajú
byť doma s deťmi ale v práci budovať kariéru ako muži
- dievčatá majú študovať do 30-tky, a deti mať až potom, keď už budú
takmer neplodné
- matka má právo na svoje telo a teda môže odstrániť životnú prekážku,
dieťa
- ale zato homosexualita je v poriadku a je takmer v každom filme a
takmer v úplne každom seriáli

Prebieha sterilizácia populácie geneticky modifikovanou kukuricou ale
najmä geneticky modifikovanou sójou, ktorá je takmer v každej potravine.
Veľa mladých ľudí sa sťažuje, že nemôžu mať dieťa. V televízii ani ťuk.
Médiá klamú verejnosť o potratoch, kde potrat prezentujú ako právo
matky na svoje telo, no v skutočnosti už 4-týždenný "plod" bojuje pri
potrate o život, snaží sa újsť, zmieta sa v bolestiach, otvára ústočká
a snaží sa kričať a plakať, ale ešte nemá hlasivky, preto ho oklamaná
matka nepočuje.

To je korporátna "humánna" redukcia populácie.
Takéto beštie nám vládnu, celá západná civilizácia vymiera, no
najrýchlejšie vymiera Slovenský národ. Cieľom impéria je mladým ľuďom
nedovoliť sa narodiť, strednú generáciu zotročiť a zničiť, aby nechceli
deti, a starú generáciu nechať zomrieť v nefunkčnom zdravotníctve. Je
to v podstate pomalá genocída. Pokiaľ si ľudia neuvedomia čo sa deje,
a pôjdu bez rozmýšľania ako stádo oviec vedené korporátnym vlkom, na
konci bude vlk sýty, ale ovce nezostanú celé.

Máme povinnosť o tom hovoriť, aj keď nás možno mnohí vysmejú. Majte
však nádej. Ak im to povedia viacerí ľudia z rôznych strán, možno začnú
premýšľať, a nie len konzumovať názory z médií. Premýšľať znamená,
vždy sa pýtať prečo, nie len zozbierať už hotové názory z médií a zopakovať
ich. Ak toto väčšina ľudí pochopí, verím, že teror korporácií nebude môcť
ďalej prosperovať v tak obludných rozmeroch, ľudia začnú obchádzať štát
a okupantské obchodné reťazce, nájdu živobytie v šedej ekonomike, začnú
sa znovu rodiť malý Slováci a Slovenky, starých ľudí nenecháme umierať
v zdravotnom systéme, ktorý sa snažia korporácie postupne zničiť, a náš
národ bude zachránený.

Možné riešenie:
Pokým budú ľudia voliť strany, ktoré im podsúvajú mediálne firmy, pokým
nebudú požadovať možnosť priamo rozhodovať o sebe, zákonoch, daniach
a ostatných štátom diktovaných pravidlách, totalita neskončí.

Poslanec, nech už je to ktokoľvek, nemá šancu pomôcť ľuďom, pretože
sa ho pokúsia podplatiť, budú ho zastrašovať, vydierať, skúsia ho
skompromitovať, falošne obviniť a uväzniť, a keď nič nepomôže, tak
ho rovno zasamovraždia, alebo mu naplánujú náhodnú smrteľnú nehodu
(z úctou spomínam na Dupčeka). Zástupca ľudu je veľmi ľahký terč,
preto nemôže fungovať v prospech ľudí a musí poslúchať imperiálnych
zločincov. Jediný spôsob ako zmeniť stav, je zrušiť zástupcov a vládnuť
v spoločnom rozhodovaní, kde každý človek bude mať právo, ak bude
chcieť a mať záujem, hlasovať o každom pravidle. A pri zozbieraní
dostatku podpisov, bude mať každý právo dať hlasovať národu o
akejkoľvek veci. To je skutočná vláda ľudu, a jediná možná pravá
demokracia. Všetko ostatné demokraciou nie je.

Pojem demokracia sa používa v súčasných diktatúrach na upokojenie ľudí.
Ľuďom sa dáva falošná nádej do budúcnosti. Preto sa ľudia nebúria a čakajú
na ďalšie voľby, ktoré však v skutočnosti nemôžu fungovať. Korporácie by
namietali, že ľudia nemôžu rozhodnúť tak kvalifikovane, ako takzvaný politik
odborník. Avšak pravdou je aj to, že niekoľko miliónov hlasujúcich, nemôže
rozhodnúť tak zle, ako jeden skorumpovaný politik. Ľudia vo všeobecnosti
vedia čo je pre nich dobré, a preto nebudú hlasovať proti vlastným záujmom,
ako to za nich dnes robia korporáciami dosadení politici. To že za nás
rozhodujú iný, to nie je fyzikálny zákon, je to niečo umelé, čo nám bolo
vnútené, a dá sa to zmeniť.

Autor: BlauPo, Zdroj
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ivan Ivan | 3. srpna 2011 v 7:49 | Reagovat

Oprav si Dupčeka v sekcii Možné riešenie:

Alexander Dubček
politik a štátnik, vedúca osobnosť Pražskej jari 1968

* 27.11.1921 Uhrovec
† 07.11.1992 Praha

Dobré. S pozdravom Ivan

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama