Pablo Ouziel: Španělští "rozhořčení" stojí na čele globální nenásilné vzpoury

9. srpna 2011 v 12:51 | WarFare |  Ľudia, udalosti
Počas predošlej noci ponúklo centrum Madridu zbežný pohľad na to, čím
sa stali západné demokracie. Policajné komandá v plnej výstroji tĺkli tisíce
neozbrojených nenásilných civilistov, ktorí s rukami zdvihnutými do
vzduchu kričali "toto sú naše zbrane" a "toto je diktatúra". Táto udalosť
bola vyvrcholením mesiac trvajúcej intenzívnej mobilizácie ľudovým
hnutím, ktorého účastníci a účastníčky sú známi ako "rozhorčení", naprieč
celou krajinou. Ľudia svoj hlas pozdvihli napriek tomu, že ich vláda
ignoruje, pretože bankové kartely, európski byrokrati, ratingové agentúry
a elity krajiny pokračujú vo frenetickej snahe rozpredať zostávajúci
verejný majetok Španielska a pokračovať v realizácii drastického
škrtania sociálneho štátu.


"Rozhorčení" si plne uvedomujú, že ich vláda nezastupuje a kedykoľvek
sa zídu, hlasno a jasne to dávajú najavo. Vedia, že len jednota ľudu ich
zachráni z trosiek, ktoré spoločne stvorili špekulanti a politici. A keď
čítajú finančné správy, vedia, že sa všetko bude len zhoršovať. Keď
dnes Európska únia vyhlásila, že ekonomická kríza sa už naďalej netýka
len okrajových krajín eurozóny, ľudia v hnutí pochopili, že je to pre
nich zlá správa. Rovnako zrozumiteľné bolo aj to, keď denník
The New York Times priniesol správy o znížení počtu pracovných
miest v priebehu júla v USA o 60-tisíc a začal špekulovať o druhej
fáze recesie. Alebo keď generálny riaditeľ finančnej spoločnosti
Guggenheim Partners vyhlásil, že Európa sa nachádza na pokraji
veľkého finančného kolapsu. "Rozhorčení" chápu, že v hre globálnej
špekulácie budú vždy tými porazenými. Takže kým v Španielsku
finanční "experti" hovoria o tom, že ekonomické oživenie je nemožné,
médiá špekulujú o možnej finančnej pomoci, úroky, za ktoré si
krajina môže požičať, prudko stúpajú a agentúra Moody's vyhlasuje,
že Španielsko sa nachádza tesne pred "šokom", tak "rozhorčení"
vedia, že ich jedinou obranou je mobilizácia.

Rozhorčenosť v španielskych uliciach nevyklíčila z nevedomosti.
Keď minulý týždeň v novinách oznámili, že sa letisko v meste
Ciudad Real pripojilo k rastúcemu zoznamu španielskych letísk,
ktoré sa pre nedostatok letov uzatvoria, "rozhorčení" si uvedomovali,
že bolo počas stavebnej konjunktúry postavené len preto, aby
špekulanti mohli získať veľké sumy z verejných dotácií, ktoré sa
španielskemu obyvateľstvu nikdy nevrátia. Preto neboli prekvapení
ani pred pár dňami, keď Medzinárodný menový fond navrhol, aby
sa v krajine znížili platy zamestnancov vo verejnom sektore a zvýšila
daň z pridanej hodnoty, alebo keď španielska ministerka financií
Elena Salgado naznačila, že národ bude zrejme musieť zniesť ešte
rozsiahlejšie znižovanie výdavkov, než navrhol parlament. Náznak
prekvapenia sa neobjavil ani vtedy, keď katalánska vláda včera
oznámila, že predá 37 svojich budov so stratou 42, 4 milióna eur.
"Rozhorčených" nič nešokuje, iba dúfajú, že jedného dňa ich
počet prekročí kritické množstvo, aby zastavili neustále útoky
finančných a politických elít na občanov krajiny.

Emeritný profesor na právnickej fakulte Georgetownskej univerzity
Norman Birnbaum pred pár týždňami povedal, že na oboch stranách
Atlantického oceána je jasné len jedno: že sa stane čosi zlé.
"Rozhorčení" to už nejaký čas zažívajú. Profesor európskych štúdií
na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash približne v rovnakom
čase zverejnil článok, v ktorom dospel k záveru, že USA a Európa
sa zo všetkých síl snažia prebojovať k úpadku a že západní politici
tancujú ako opilci na okraji priepasti bankrotu. "Rozhorčení" chápu,
že politici tento bankrot zaplatia tak, že založia budúcnosť
obyvateľstva. Problém spočíva v tom, že prostredníctvom súčasných
politických štruktúr sa im to v žiadnom prípade nepodarí odvrátiť.
Vládnuca socialistická strana PSOE ukázala, že reaguje len na výzvy
bankového kartelu a hoci premiér požadoval predčasné voľby v
októbri, keď nastúpi vláda pravicovej Partido Popular (Ľudovej strany),
všetko sa môže len zhoršiť. Vyjasnilo sa to v nedávnom rozhovore
pre agentúru Reuters, v ktorom hlavní poradcovia a členovia strany
potvrdili, že keď volebný líder Mariano Rajoy zvíťazí vo voľbách,
zrealizuje "šokový plán".

Od 15. mája, keď sa "rozhorčení" inšpirovaní takzvanými "arabskými
revoltami" utáborili na námestiach miest po celej krajine, praktizujú
stratégiu, ktorá pozostáva z nenásilnej občianskej neposlušnosti
zameranej na pranierovanie nespravodlivého politického a ekonomického
systému a zároveň z konštruktívneho programu zameriavajúceho sa
na oslovenie, vzdelávanie a organizovanie španielskej verejnosti. Snaží
sa získať kritické množstvo obyvateľstva. Počas celého procesu sa
"rozhorčení" snažili vláde poskytovať návrhy na zmenu. Vláda urobila
všetko, čo bolo v jej silách, aby ich mohla ignorovať. Ešte nedávno,
6. júla, odmietol vtedajší prvý podpredseda vlády a súčasný socialistický
volebný líder Alfredo Pérez Rubalcaba prijať od "rozhorčených"
dokument, ktorý upozorňoval na ich požiadavky.

V uplynulých mesiacoch v každom väčšom španielskom meste
"rozhorčení" znášali policajné obvinenia, vyháňanie z mestských
námestí, bitie a zatýkanie. Hnutie je však naďalej vytrvalé, tvorivé
a angažované. "Rozhorčení" po celej krajine organizovali ľudové
zhromaždenia na námestiach miest a kolektívne v nich rozhodovali.
Bránili vysťahovaniu rodín z domov, ktoré znovu prevzali do vlastníctva,
bránili polícii v zatýkaní "ilegálnych" imigrantov v chudobných štvrtiach,
pokúšali sa zabrániť zatváraniu verejných nemocníc, ktoré nasledovalo
po drastickom znížení verejných výdavkov a v mestských štvrtiach
organizovali výbory zamerané na obnovenie spoločenskej štruktúry
zničenej počas dvoch desaťročí nespútanej neoliberálnej ekonomiky.

Nedávny prieskum spoločnosti Instituto de Investigación de Mercados
IPSOS upozornil na to, že do hnutia sa zapojilo 6 až 8,5 milióna ľudí.
76 percent respondentov si myslí, že požiadavky "rozhorčených" sú
rozumné a že majú legitímne a demokratické právo protestovať. Časopis
The Economist navyše vyhlásil, že "rozhorčení" sú s ich nenásilnými
postupmi najdôležitejšími protestujúcimi v Európe. Španielska vláda
je však stále rozhodnutá, že namiesto toho, aby počúvala ich
legitímne požiadavky na spravodlivý ekonomický a politický systém,
ich radšej bude mlátiť.

Výprask z minulej noci v Madride stelesňuje nízku úroveň mladej
španielskej zastupiteľskej demokracie. Konanie polície je tragickou
pripomienkou toho, aký malý inštitucionálny pokrok nastal, odkedy
krajina prešla od diktatúry k demokracii. Očividná vytrvalosť a zápal
pri nenásilných krokoch "rozhorčených" však názorne dokazujú, do
akej miery si španielske sociálne hnutia osvojili skutočné posolstvo
demokracie. Sú na čele pohybu, ktorý posúva Západ z obdobia s
nízkou intenzitou demokracie do obdobia značne sa prehlbujúcej
demokratizácie.

Skupina španielskych "rozhorčených" práve skutočne gándhíovským
spôsobom kráča z Madridu do Bruselu, aby ich hlas zaznel aj pred
byrokratmi Európskej únie. Mali by tam doraziť pred globálnym
protestom, ktorý sa uskutoční 15. októbra. Možno sa ich rozhorčenie
prenesie na tých ľudí v ďalších krajinách, ktorí pochopili, že
imperialistické zastupiteľské demokracie sú fraška a vo chvíli,
keď prídu do Bruselu, zistia, že pred budovami Európskej únie
nebudú táboriť sami.

Pablo Ouziel, Zdroj


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Bo Bo | 16. srpna 2011 v 13:00 | Reagovat

STAN SA AJ JA AJ TY ROZHORCENYM !!!!!
... alebo sa máš "fajn" ?

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama