Hnutia a demokracia

17. září 2011 v 14:16 | WarFare |  Úvahy a komentáre
Niet pochýb, že kríza v Európe je krízou demokracie v rovnakej alebo
ešte väčšej miere ako finančnou krízou. Neoliberalizmus je politická doktrína,
ktorá prichádza s minimalistickou víziou verejnosti a demokracie, čo Colin Crouch
tak skvele dokazuje vo svojej knihe Postdemokracia. Počíta s obmedzením
politických intervencií korigujúcich trh (z čoho logicky vyplýva liberalizácia,
privatizácia a deregulácia), elitárskym konceptom občianskej participácie
(len volebná participácia, ktorá je občasná a potenciálne skreslená) a zvýšeným
vplyvom lobizmu a mocných záujmových skupín.


Očividnú krízu tohto liberálneho konceptu demokracie a demokratickej praxe
sprevádza (znovu)objavenie sa rozličných demokratických konceptov a postupov,
ktoré vytvárajú a uskutočňujú sociálne hnutia. V súčasnej Európe odporujú
neoliberálnemu riešeniu finančnej krízy. Obviňujú ho z ďalšieho znižovania
spotreby a teda likvidácie akýchkoľvek vyhliadok na rast (či už udržateľný
alebo nie).

Úsporné opatrenia sa na Islande, v Írsku, Grécku, Portugalsku a Španielsku
stretli s dlhotrvajúcimi masovými protestmi, ktoré čiastočne prijali tradičnú
podobu generálnych štrajkov a odborárskych demonštrácií napádajúcich
drastické osekávanie sociálnych a pracovných práv.

Objavil sa však aj iný typ protestu. Nestavia sa proti tomu tradičnému, ale
rozhodne je odlišný a priamejšie sa zaoberá demokraciou: kritizuje súčasnú
podobu demokracie a vytvára možné alternatívy. Hlavným sloganom
španielskych protestujúcich indignados bolo "Democracia real ya!" (Skutočnú
demokraciu teraz!). Po 15. máji 2011 okupovali námestie Puerta del Sol
v Madride, Plaça de Catalunya v Barcelone a stovky ďalších námestí po celej
krajine. Požadovali inú sociálnu a ekonomickú politiku a vyššiu občiansku
participáciu pri jej formulovaní a realizácii.

Na konci roka 2008 a začiatku nasledujúceho, ešte pred mobilizáciou
v Španielsku, občania Islandu na zhromaždeniach, ktoré organizovali sami,
požadovali rezignáciu vlády a jej zástupcov v Centrálnej banke a úrade pre
finančný dohľad.

V marci 2011 v Portugalsku priviedla demonštrácia
organizovaná pomocou Facebooku do ulíc viac ako 200-tisíc ľudí. Následne
protesty indignados inšpirovali podobnú mobilizáciu v Grécku, kde sa už
odpor voči úsporným opatreniam prejavil aj v násilných formách.

Ľavica tieto hnutia obvinila z apolitickosti a populizmu (nehovoriac o
obvinení, že nemajú žiadne ciele) a pravica z toho, že sú extrémne ľavicové.
V skutočnosti tieto hnutia do centra svojho konania umiestnili to, čo Claus
Offe už dávno definoval ako "metaotázku" demokracie.

Indignados poskytujú zrozumiteľný a komplexný výklad demokracie.
Prevzali niečo zo zásadnej kritiky neustále sa znižujúcej kvality zastupiteľských
demokracií a niečo z najdôležitejších návrhov inšpirovaných inými črtami
demokracie než je výber zástupcov vo voľbách. Tieto návrhy sú v súlade
s (tradičnejšími) participatívnymi víziami, ale aj s novšími deliberatívnymi
koncepciami, ktoré zdôrazňujú dôležitosť vytvárania početných egalitárnych,
no pluralitných verejných priestorov.

Kritizujú predovšetkým čoraz viditeľnejšie nedostatky zastupiteľských
demokracií a odzrkadľujú pokles dôvery v schopnosť politických strán
začleniť vznikajúce požiadavky do politického systému. Rozhorčenie,
ktoré sa zrodilo na Islande a energicky sa presunulo do Španielska a
Portugalska, vyvolala skorumpovanosť politickej triedy stelesnená
úplatkami (medzi požiadavky patrí prepustenie skorumpovaných ľudí
z verejných inštitúcií), privilégiá priznávané lobistickým skupinám a
úzke prepojenie medzi verejnými inštitúciami a ekonomickou (a často
finančnou) mocou. Tejto korupcii, ktorá korumpuje demokraciu,
pripisujú veľkú časť zodpovednosti za ekonomickú krízu a neschopnosť
vyrovnať sa s ňou.

Centrálna pozícia odsudzovania korupcie povykrúcala niektoré ľavičiarske
nosy (ktoré stále považujú kritiku korupcie za viac antipolitickú ako korupciu
samotnú). Heslo "nezastupujú nás" sa však jednako spája s hlbšou kritikou
degenerácie zastupiteľskej demokracie, s neschopnosťou volených politikov
uskutočňovať náležité politiky.

Často sa spájajú, aby vytvorili dojem, že k dispozícii nie sú žiadne alternatívy.
Túto predstavu protestujúci odmietajú. Najmä v Španielsku hnutie požadovalo
primeranú reformu volebného zákona. Kritizovalo zníženú váhu občianskej
participácie charakteristickú pre väčšinový systém (čo je relevantná téma aj
vo Veľkej Británii a Taliansku), v ktorom hlavné politické strany inklinujú k
vytváraniu kartelov a voliči vnímajú, že ich voľba je obmedzená (z tohto dôvodu
hnutie požadovalo rovnakú váhu pre každý hlas).

Zastupiteľská demokracia je podrobená kritike aj preto, že tolerovala
únos demokracie (metafora, ktorú v príspevku do tejto diskusie ponúkol
Mario Pianta) a to nie len finančnou mocou, ale aj medzinárodnými organizáciami
ako je Európska únia a Medzinárodný menový fond. Pakty finančnej stability
vnucované výmenou za pôžičky pre krajiny s problémami sa považujú za
protiústavné formy vydierania, ktoré občanov zbavujú suverenity.

Medzi návrhmi na odovzdanie moci späť občanom nájdeme aj také, čo sa
prikláňajú k priamej demokracii a umožnili by voličom vyjadriť svoje názory
na najdôležitejšie ekonomické a spoločenské voľby. V tejto vetve nájdeme
aj výzvy na rozšírenie možnosti využívať referendá, ktoré by mali mať nižšie
kvóra (aj pri zbieraní podpisov aj pri hlasovaní). Zároveň by sa mal zväčšiť
okruh tém, o ktorých je možné rozhodovať v referende.

Je tu však aj iná vízia demokracie. Normatívna teória ju nedávno
zadefinovala ako deliberatívnu demokraciu a globálne hnutie za spravodlivosť
ju rozpracovalo a rozšírilo pomocou sociálnych fór ako konsenzuálnu
demokraciu. Túto koncepciu demokracie predznamenávajú tí istí indignados,
ktorí okupujú námestia v mestách a transformujú ich na verejné priestory
tvorené "bežnými občanmi". Je to pokus vytvoriť veľmi kvalitnú diskurzívnu
demokraciu priznávajúcu všetkým (nie len zástupcom a expertom) rovnaké
právo hovoriť (a byť rešpektovaný) vo verejnom a pluralitnom priestore,
ktorý je otvorený pre diskutovanie a verejné zvažovanie tém siahajúcich
od biednych životných podmienok po konkrétne riešenia špecifických
problémov, od návrhov na zabezpečenie verejného blaha po vytváranie
kolektívnej solidarity a identít.

Hnutia predznamenávajúce deliberatívnu demokraciu sa riadia víziou,
ktorá je celkom odlišná od vízie legitimizujúcej zastupiteľskú demokraciu
založenej na princípe väčšinového rozhodovania. Kvalita demokracie sa tu
v skutočnosti posudzuje z hľadiska možnosti podieľať sa na rozvíjaní myšlienok
v rámci diskurzívnych, otvorených a verejných arén, kde občania zohrávajú
pri identifikovaní problémov aktívnu úlohu, ale aj na rozpracovávaní možných
riešení. Takéto vnímanie demokracie predstavuje protiklad k "demokracii
princa", kde profesionáli zvolení do vládnych pozícií nesmú byť za žiadnych
okolností vyrušovaní, prinajmenšom kým sa neuskutočnia ďalšie voľby. No
je protikladná aj k "demokracii expertov" legitimizovanej výstupmi, na ktorú
sa dlho spoliehali európske inštitúcie.

Po podpise Maastrichtskej zmluvy a zavedení eura sa volanie po tomto druhu
legitimizácie, ktorá sa dovoláva schopnosti apoliticky a na základe zručností
expertov vytvárať ekonomický úspech, postupne zmiernilo. Rúca sa pod tlakom
katastrofálnych výsledkov európskych politík reagujúcich na súčasnú finančnú
krízu a nepopulárnych pokusov nanútiť ľuďom neoliberálne riešenia krízy.
S indignados vyjadrilo súhlas takmer 90 percent španielskych a gréckych občanov.
Obyvatelia Európy čoraz menej dôverujú ceste minulosti.

Preložil a upravil Peter Vittek, Zdroj
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bo Bo | 21. září 2011 v 22:49 | Reagovat

WALL STREET má už tiež nespokojencov !!!!

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama