Prečo som sa rozhodla dať výpoveď...

28. listopadu 2011 v 11:47 | WarFare |  Ľudia, udalosti
Predtým ako začnem, chcem hneď v úvode povedať, že budem
hovoriť o mojich skúsenostiach lekára zamestnaného v štátnej
nemocnici, nikdy som nerobila na súkromnej alebo neštátnej ambulancii,
takže sa k tomu nebudem vyjadrovať, lebo informácie z tejto sféry
mám len sprostredkovane z "druhej ruky".


Keď sa začalo prvý krát hovoriť o štrajku lekárov, tak som si sama
v sebe povedala, že sa tej mašinérie nezúčastním. Nebolo to preto,
že by som sa bála, ale preto, že som s niektorými bodmi nebola úplne
stotožnená a aj preto, lebo od začiatku sa o tomto štrajku hovorí ako
o politickej objednávke jednej nemenovanej "červenej strany". Sú
to síce informácie typu konšpiračných teórii, ale zo skúsenosti viem,
že platí staré- známe, že bez vetra sa ani lístok nepohne.

Postupne ako sa blížil september, začala som si všímať, že čoraz
viac nachádzam v denných periodikách (v tých menej aj viac bulvárnych)
články o chybách lekárov, o ich údajných vysokých platoch, o ich
úplatkoch a pokleskoch. Priam sa denníky pretekali kto príde s
novou pikoškou, ktorá viac a viac zníži morálnu hodnotu lekárov
a aj ostatných zdravotníkov. Chvíľku som si myslela, že som
paranoidná, ale po rozhovore so svojimi kolegami a potvrdení,
že to nie je len môj postreh, som pochopila, že vojna proti
"bielej mafii" ako nás mnohí nazývajú sa začala. Bolo mi z
toho smutno.

Chyby sa dejú, kto povie, že nie, je klamár. Každý deň sa snažím
a vynakladám nemalé úsilie, aby som žiadnu chybu neurobila a
modlím sa, že ak ju predsa len urobím, tak aby nebola fatálna
pre môjho pacienta a tým pádom aj pre mňa. Je to každodenný
boj a strach. A viem, že takto to vníma aj veľa mojich kolegov.
Štatistika aj napriek tomu, že sa hovorí o nej ako veľkej klamárke,
vás nepusti. Ani najlepšia zdravotná starostlivosť nezabráni
komplikáciám (aj tým smrteľným), môže ich počet jedine znížiť.
Ale o tom sa už hovorí menej.

Čo sa nášho platu týka, budem hovoriť za seba. Môj mesačný
hrubý prijem je cca 680 eur. Zdôrazňujem hrubý. Áno, v skutočnosti
zarábam viac, pretože mesačne odrobím okrem bežného pracovného
času t.j. cca 170 hodín, ešte od 72 do 108 hodín mesačne navyše
(t.j.6-9 služieb mesačne).

Pre zrozumiteľnosť- síce zarobím cca 1200-1500 eur v hrubom, ale
odrobím mesačne cca 250 hodín a aj viac (v plate sú už príplatky za
noc, sviatok, sobotu, nedeľu). V prípade, že si zlomím ruku alebo
otehotniem a nebudem moc slúžiť, automaticky klesnem na základný
plat- t.j. 500 eur v čistom. Z daného platu sa odo mňa očakáva, že
si budem hradiť svoje ďalšie vzdelávanie (atestácia, kongresy,
skolenia, knihy). Viem , že sa hovorí o veľkom farmaceutickom
lobby, daroch a výletoch, ale mne aj kolegom sa opakovane stalo,
že sme šli reprezentovať našu nemocnicu s prednáškou (čas na jej
prípravu išiel z nášho voľného času)a okrem toho, že sme odprednášali,
tak sme si aj zaplatili kongresový poplatok, aj náklady na cestu aj
ubytovanie. Nikto ani firma ani nemocnica nám to nepreplatili. To
že niektorí (ale nie je ich veľa) majú určité výhody z farmaceutických
firiem, nemožno stotožňovať so všetkými lekármi. Podobne je to aj
s úplatkami. Nemôže niekto napísať, že si priemerne každý lekár
privyrobí takýmto spôsobom minimálne 500 eur mesačne. Potom
príde napoly so smiechom napoly vážne za mnou kolega, že on
chce tých 500 eur čo sa dočítal, že údajne má dostať každý mesiac
k platu a nedostal ich a pýta sa či som mu ich náhodou nezobrala ja.
Je to smiešne aj smutné zároveň. A hlavne uráža to všetkých tých
lekárov (medzi ktorých sa bez hanby radím aj ja), ktorí neberú
úplatky, nič okrem ďakujem od pacienta nechcú a reprezentantov
z farmaceutických firiem nemôžu ani cítiť.

Pred nedávnom prebehla v televíznych správach informácia, že už
prebiehajú rozhovory ohľadom možných záujemcov o nemocnice.
Spomínala sa najmä finančná skupina Penta. Zaujalo ma, že ma
záujem hlavne o malé koncové nemocnice. Ale vravím si, že prečo
nie? Nekúpili by ste aj vy firmu za lacný peniaz, s kompletným
vybavením a s edukovaným personálom a v široko-ďalekom okolí
nemáte žiadnu konkurenciu? Okrem toho, všetci z nás keď nám
resp. našim príbuzným ide o zdravie alebo život, dáme aj prvé
posledné, to znamená nebude vymýšľať a pôjdete do najbližšej
nemocnice a nebudete cestovať 200 km za nemocnicou lacnejšou.
Nie je nič jednoduchšie ako zobrať túto firmu do parády, trošku
tam poupratovať, niektoré výkony spoplatniť, niektoré odoslať
do štátnej väčšej nemocnice a čuduj sa svete máme na svete
nemocnicu so ziskom.

To už sa začal vo mne kumulovať hnev. Posledným klincom
boli vyjadrenia z posledných dní, že lekári sa nemajú čím vyhrážať,
lebo kto chcel odísť do zahraničia odišiel a v podstate "doma"
ostali ľudia, ktorí nevedia cudzí jazyk a sú tu viazaní rodinou,
bytmi a hypotékami. Tak to sme teda dopadli. Áno, pravda je
taká, že keby som chcela odísť do zahraničia, už by som tam
bola. Áno, ostávam tu, lebo tu mám rodičov, ktorí sú už vo
veku, že už potrebujú viac či menej pomôcť a súrodencov s
rodinami. Ale to je asi tak všetko. Vyjadrenia, že nevieme jazyk
sú smiešne- možno tí starší majú rezervy, ale mladí, už výraznejšie
problémy nemajú (sama sa dohovorím plynule po nemecky aj anglicky
a minimálne polovica kolegov je na tom podobne). Ďalšia vec je,
že kto sa vedel 6 rokov učiť na zadku všetky latinské názvy,
farmakológiu a patofyziologické mechanizmy, nebude mať pri
troche silnej vôle problém si sadnúť znova na zadok a doučiť
sa pár cudzích slovíčok. Veď nikto nepovedal, že musíte byť
profesionálny tlmočník, aby ste si našli miesto v zahraničí.

Ďalšia vec, znalosť cudzej reči (minimálne tej pasívnej) sa
od nás priam vyžaduje, keďže väčšina nových lekárskych
materiálov na internete je len v anglickej podobe. To že
agentúry sprostredkujúce zamestnanie do zahraničia zatiaľ
nemajú zvýšený počet záujemcov neznamená, že lekári nemajú
žiadnu alternatívu. Každý z kolegov, ktorý dal výpoveď, má
záložný plán B možno aj C. Dali sme výpoveď, čo je vážna vec,
mnohí z nás sú živitelia rodín, bolo by hlúpe a nezodpovedné
isť do toho, že veď nič sa nemôže stať. Každý kto podpísal, si je
podľa mňa vedomý tohto rizika a je na neho viac či menej
pripravený. To že mnohí lekári doteraz nemali dôvod alebo
nechceli odísť, neznamená, že neodídu. Samozrejme, že
neodíde teraz všetkých 2000 lekárov do zahraničia. Myslieť
si to, by bolo naivné. Časť môže odísť aj do dôchodku (lebo
už teraz "nadsluhujú"), do ambulancii, do súkromných kliník
alebo do iných pracovných sfér. Každý druhý lekár má popri
zamestnaní v nemocnici aj druhé zamestnanie (ambulancie,
záchranky, vlastná firmy), pretože mnohokrát ak ste živiteľ
rodiny len z toho nemocničného platu nevyžijete.

Aby som to zhrnula. Výpoveď dávam, pretože si myslím,
že naše zdravotníctvo potrebuje výrazné zmeny, reštrukturalizáciu
a poriadok, aby sa dosiahla efektívna a na vysokej úrovni postavená
zdravotná starostlivosť- a to aj za cenu, že to bude prechodne
"bolieť" pacienta alebo zdravotníka . Bohužiaľ nie som presvedčená,
že tie zmeny, ktoré sa chystajú pri transformácii nemocníc na akciové
spoločnosti prinesú tento požadovaný efekt.

Výpoveď zároveň dávam, pretože dúfam a verím, že adekvátnym
finančným ohodnotením lekára sa zabezpečí okrem iného aj
dostatočná výchova mladej generácie lekárov, ktorí nebudú
vo veľkom dochádzať do zahraničia a tým zvýšime kvalitu našej
zdravotnej starostlivosti a zároveň sa zníži sila argumentu lekárov,
ktorí žiadajú od pacienta "všimné" s odôvodnením neadekvátneho
finančného ohodnotenia a naši pacienti nebudú nosiť "všimné",
pretože budú vedieť, že lekári sú platení adekvátne zo štátneho
rozpočtu- t.j. z ich vlastných daní.

P.S. Píšem za seba a za kolegov, ktorí pracujú v rovnakých
podmienkach ako ja. Je možné, že v inej nemocnici je to inak.
Ako som počula od kamarátov (spolužiakov) niekde je to aj horšie
(nižšie platy, žiadne poslužbové voľno). Vzhľadom na obdobie,
ktoré nadchádza, keď sa proti nám lekárom rozpúta peklo a
nevraživosť a možno aj tí poslední sympatizanti sa nám otočia
chrbtom, verím, že sa nám podarí zotrvať na ceste, na ktorú
sme sa vydali. A možno práve stredná cesta, t.j.konsenzus medzi
dvoma extrémami (odbory, ministerstvo zdravotníctva) bude
tá najlepšia pre pacienta.

Autor: Kaja, Zdroj: vakaja.blogspot.com
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 mn mn | 28. listopadu 2011 v 18:58 | Reagovat

Po tom všetkom čo sa tu za posledných 48 hodín udialo si myslím,že už ani nejde o peniaze,ale o ľudskú dôstojnosť. To čo tu nakydali vláda a minister na lekárov ,ako ich dehonestujú,označujú za vrahov, vydieračov a neviem ako ešte, im už ani clastná česť nedovolí,aby stiahli výpovede. Ak si vážia samých seba a svoje rodiny a deti,tak už po tomto všetkom nie je kam cúvnuť. Snažia sa vás úplne zničiť a morálne zdiskreditovať ľudia,ktorí sú sami bezcharakterní a zdiskreditovaní - Uhliarik a Radičová , rovnako celá vláda. V žiadnej krajine európy si nikto nedovoli, takto vydierať a očierňovať lekárov , celý lekársky stav, celú jednu skupinu obyvateľstva . Patríte medzi najvzdeľanejších ľudí a vaša práca je najdôležitejšia,pretože sa staráte o životy a zdravie ostatných. Nedajte sa zničiť , nedajte sa oklamať,nedajte sa vydierať. Títo vláda nemá žiadne morálne právo vás z ničoho obviňovať. Držím vám palce a verím,že vy ste tí prví,ktorí zlomia moc štátnej byrokracie .

2 jan jan | 1. prosince 2011 v 18:45 | Reagovat

hovorí sa o úplatkoch lekárov, o aférach a podobne. Mám pomaly 62 a v živote som nedal úplatok za seba ani za svojich blízkych. Nemal som pocit že to odo mňa niekto čaká. A vždy som bol ošetrený k mojej spokojnosti.
k štrajku: Každý má právo hlásiť sa o svoje práva vyžadovať aby bol primerane ohodnotený. Každý, teda aj lekár, učitel, vedec, robotník.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama