Zastavme tyranov v Slobode zvierat

22. prosince 2011 v 10:00 | WarFare |  Ľudia, udalosti
Celý život som túžila pomáhať zvieratkám. Keď sa mi moja kamarátka
pochválila tým, že chodí každú sobotu do Slobody zvierat starať sa o
mačky, poprosila som ju či nemôžem chodiť aj ja s ňou. Všetko čo tu
budem opisovať sa udialo v budove ktorá nemá fasádu, ale len holé
tehly. Kde idú všetky tie peniaze keď ani po niekoľkých rokoch sa táto
budova nedala do poriadku? Spomínam to len pre to, že keď sa ochladí
a vo vnútri sa nekúri je tam strašná zima.


Uvítacia miestnosť je celkom sympatická recepcia. Ďalej je chodba
- dvere, ktoré sa pred normálnymi smrteľníkmi nikdy neotvoria. Za
nimi je chodba z ktorej sa ide jednotlivých miestností. Je tam
veterinárna ambulancia a ďalej už len miestnosti s klietkami a
kotercami. Sú aj miestnosti bez klietok, kde je aj 15 psov mnohokrát
vo výkaloch aj niekoľko hodín. Pochopiteľne ešte horšie sú na tom
tie psy ktoré sú tam v kotercoch alebo klietkach. Pracovníci SZ
tvrdia, že to je karanténa, ale mám skôr pocit, že tam skrývajú
pekných a čistokrvných psov, aby ich verejnosť nevidela.

Vrátim sa teraz k tej opatere mačiek. Ako dobrovoľníčka som tam
chodila v roku 2010 asi od augusta do novembra. Keby milovníci
mačiek videli ako je tam s mačkami zaobchádzané tak by museli
pracovníkov SZ ukameňovať. Nachádzali sme tam mačky v úbohom
stave. Klietky boli špinavé, mačky vo výkaloch a zo zdravotnej
stránky v biednom stave. Veterinárka síce pravidelne chodila a
pichala im injekcie, ale mala som pocit, že všetkých liečila rovnako.
Viac krát som sa snažila aj v sobotu spojiť telefonicky s pani
Dugovičovou lebo naozaj sme niekedy boli tak bezradné čo
máme s mačkami robiť, ale pani D. nikdy telefón nedvihla. Mačky
mali k dispozícii 2 miestnosti vybavené klietkami. Niekedy tam
bolo aj 30 mačiek, malé úbohé mačiatka choré nachladnuté
s vyhnisanými očami. Strašný pohľad a ešte väčšia bezmocnosť.

Nikdy som nevidela, že by klietky dezinfikovali. Proste keď sa
klietka uvoľnila prišla tam ďalšia mačka. Pri recepcii boli mačky,
ktoré sa našli počas dňa alebo v noci aj 24 hodín v prepravkách
bez vody, jedla a vo výkaloch a nikoho to netrápilo. My sme fakt
niekedy neverili vlastným očiam. Nikto tie mačky nezobral a
neodniesol aspoň do tých klietok a dal im najesť. Úplne na to kašlali.

Raz tam bolo 5 malých čiernych mačiatok s poriadne hnisavými
očkami. Bolo im treba dávať kvapky asi 5x denne. Takže my sme
ich ošetrili v sobotu. V nedeľu išla kamarátka a už tam tie mačiatka
neboli. Vraj ešte v sobotu večer ich odniesli do Rakúska. Najprv
sme tomu verili. Ja som tam potom začala chodiť častejšie ako
len v sobotu a vtedy som zistila, že mačky miznú podozrivo zo
dňa na deň. Jeden deň ich tam bolo aj 15 a na druhý deň nič.

Raz tam bolo malé tigrované mačiatko. Dodnes ho mám pred
očami a tisnú sa mi slzy do očí, keď si predstavím ako strašne
plakalo a škriabalo sa po klietke. V ten deň som ho žiaľ nezobrala
domov. Na druhý deň som do SZ telefonovala, že si preňho prídem
a zoberiem ho. Ale už tam na druhý večer nebolo a nikto o ňom
nič nevedel.

Jednu sobotu tam bolo tiež plno mačiek. Všetky klietky boli plné.
Z jednej miestnosti sa ozývalo strašné mňaučanie, tak sme sa tam
išli pozrieť. V miestnosti boli ďalšie prepravky s mačkami (ako dlho
to nikto nevie). Malé dve mačiatka boli v prepravke s väčšími
mriežkami na dverách. Tieto mačiatka boli popreplietané pomedzi
tieto mriežky. Nechápem ako sa im to podarilo. Mleli skoro
z posledného, lebo ich to škrtilo. Bolo to hrozné. Ledva sa nám
ich podarilo vyslobodiť. O dva dni kopu mačiek zmizlo ...

Oni tie mačky utrácali, alebo ich hoci aj v tej najväčšej zime
vypúšťali niekde do lesa. A bolo im jedno či to boli malé mačiatka
alebo krásne mnohokrát veľmi prítulné mačičky. Bolo sa ich treba
za každú cenu zbaviť aj za cenu ich pomalého umierania.

Raz sme tam medzi psíkmi objavili týraného psa. Bol kosť a koža
a volal sa Vláčik. Nechápala som ako mohli dať psa, ktorý ledva
stál na nohách do koterca s iným psom, ktorý mu okamžite zjedol
všetku potravu. Dali sme mu všetky mačacie kapsičky ktoré nám
zostali. Celú noc som na neho myslela. Ráno som mu uvarila kura
s cestovinami a utekala som ho nakŕmiť. Pracovníčka pani Alena
na recepcii nebola moc nadšená, že som priniesla psovi jesť, ale
teda čo už. Zavolala kolegyňu a tá išla so mnou Vláčika nakŕmiť.
Musela vynaložiť veľké úsilie, aby udržala druhého psa, aby sa
Vláčik mohol najesť. S takým istým jedlom som tam išla aj
v pondelok. Ale to už ma k Vláčikovi nepustili. Ja som musela
uprosiť pracovníčku, aby jedlo aspoň k Vláčikovi zaniesla. Tak
mi ho vychmatla, ale vrátila sa za pár sekúnd. Neverím, že ho
dala Vláčikovi. V utorok už Vláčik nebol. Vraj si ho niekto zobral.

Tak isto záhadne zmizol pes menom Tinko, ktorého si moja
kamarátka chcela zobrať domov. Prirástol jej k srdcu, keď ho
chodila venčiť. Oznámila na recepcii, že si príde preňho o 2 dni.
Keď o dva dni prišla psa nebolo. Vraj si ho niekto zobral.

Tam záhadne vždy zmizne zviera o ktoré sa začne niekto zaujímať.
Pomaly ale iste som začala byť nepohodlná. Zaujímala som sa aj
o psíkov, ktoré celé týždne boli v budove v malých klietkach zatvorené
aj po 2 až 3. Väčšinou čistokrvné alebo veľmi pekné psy. Keď sme
sa k nim priblížili psy sa celý triasli a tisli sa do rohu klietok. Tak
som sa opýtala, prečo tieto psy sa nemôžu venčiť. Vraj preto, lebo
sú to všetko stratené psy a keby sa náhodou objavil majiteľ tak by
sa hneval. Odpoveď ma tak šokla, že som sa nezmohla na slovo.
Tieto psy skrývajú pred verejnosťou, aby si ich pracovníci SZ mohli
výhodne umiestniť kde oni chcú. Po tejto mojej zvedavosti sme
boli upozornení, že keď idem dozadu k mačkám, nesmieme sa
pozerať do miestnosti naľavo ani napravo. Vraj nás do týchto
vecí nič nie je. Neskôr miestnosti pred nami zatvárali.

Raz tiež to bolo v sobotu nejaký pán v dobrej viere donieslo 7 asi
dvojtýždňových mačiatok. Boli v krabici a zabalené v modrej deke.
Mačiatka boli veľmi pekné. Hneď ako ich doktor zbadal chcel ich
utratiť. Pomaly na kolenách som ho prosila, aby chvíľu počkal že
zoženiem pani, ktorá dokáže takéto mačiatka vychovať. Trvalo to
10 minút a boli sme 3 ktoré by sme si mačiatka rozdelili. Doktor
mačiatka aj tak utratil. Dodnes mám z toho nočnú moru. Ješitnosť
toho doktora bola obrovská. Hneď to žaloval pani Dugovičovej.
No a pani Dugovičová využila situáciu a na druhý deň mi oznámila
že som tam nežiaduca, lebo som nezvládla situáciu a opovážila
som nesúhlasiť s konaním doktora. Váženej pani predsedníčke
nezáležalo na tom že tam chodím zadarmo robiť, že tam nosím
za svoje peniaze jedlo a podstielku pre mačky. Podstatné je že
som mala so všetkým súhlasiť a nestarať sa do ničoho. Ale to by
som musela mať myslenie 4 pracovníčok, ktoré tam útulok
obhospodarujú a to našťastie nemám. Ja nie som typ ktorý sedí
za počítačom a tvári sa že pomáham. Ja som chodila do útulku
fyzicky a chcela som pomáhať zadarmo! Ale to čo som videla
som nemohla akceptovať. Ak to je jedno zamestnancom, ktorí
by mali zachraňovať zvieratá tak mne nie. Dostávajú peniaze
na starostlivosť, ale pravda je bohužiaľ iná.

A ešte k tým pitbulom z článku "Pomôžme zvieratkám v SZ"
Majiteľ mal psa ktorého vyslobodil z klietky zo Slobody zvierat,
na záhrade v záhradnom domčeku, keď mu ho niekto ukradol.
Záhadne sa pes ocitol znovu v útulku. Neviem či je tam dodnes,
ale nie je toho človeka, ktorý by dokázal pohnúť a presvedčiť
pani Dugovičovú, aby psa vrátila späť majiteľom. Dokonca
majiteľ pitbula má zákaz vstupu do útulku a pani D. naďalej
drží psa v SZ. To je už vrchol najväčšieho svinstva. Ten pes
bol na majiteľa naozaj naviazaný.

Do dnešného dňa nechápem prečo sa neozve bývalá pani
predsedníčka a konečne nevyjde najavo ako sa pani D. stala
predsedníčkou SZ? Netrápia ju životy týchto zvierat?

A naozaj si všetci myslíme alebo je to fakt tak, že títo pracovníci
SZ sú nedotknuteľní a nikto nemôže túto organizáciu, ktorú by
som dnes nazvala KONEČNÁ PRE ZVIERATÁ zmeniť zas na SZ? Ja
som presvedčená, že ak ste toto dočítali dokonca tak Vám záleží
na zvieratách. Možno je to tam teraz krásne a po medializácii si
dávajú väčší pozor, ale podstatné je že veci ktoré som videla sa
naozaj stali a je potrebné žiadať zmenu. Zmenu vedenia, ktoré
vedelo o týchto skutočnostiach a nič s tým neurobilo. Podporujem
Janku a mali by ste jej byť vďační za to, že Vám ukázala čo sa
v SZ deje. Ani ja a nikto nechce, aby SZ skončila, ale títo ľudia
tam zostať nemôžu.

list dobrovoľníčky SZ, Zdroj: bezobalu.sk
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marcel Marcel | 12. listopadu 2013 v 13:08 | Reagovat

Nejaká slečna chodila do útulku 4 mesiace, 4 mesiace sa pozerala na utrpenie zvierat, 4 mesiace videla, ako nedostávajú zvieratá adekvátnu veterinárnu pomoc, sú niekde pohodené bez vody, jedla, vo vlastných výkaloch, v klietkach a bedničkách. Aj tak tam chodila, asi jej bolo jedno, ako sa tie zvieratá majú. Pochopím, ak sa niekto, kto nikdy nerobil aktivizmus prvý krát v šoku zachová inak, ako by mal, ale ak ONA jediná správna musí prehovárať veterinára zo slobodky, aby nezabíjal mačence.... Ani raz ju nenapadlo, niečo z toho odfotiť - niečo, čo by vedela dať okrem historiek, ktoré znejú ako z hororu. Celé tie mesiace chodila okolo zvierat, ktoré trpia a miznú, bez slova, bez snahy poukázať na to. Polícia by to nazvala spolupracujúca osoba. Sloboda zvierat tiež obchoduje so zvieratami, vymysleli si na to super neviditeľné praktiky, ako napríklad "Po tejto mojej zvedavosti sme boli upozornení, že keď idem dozadu k mačkám, nesmieme sa pozerať do miestnosti naľavo ani napravo." Teda sa spoliehali, že sa nepozrú. Dlho slobodke trvalo, kým došli na to, ako sa používajú dvere - "Neskôr miestnosti pred nami zatvárali." A ešte niečo málo k fasáde budovy, iba z tehál - útulok sa budoval zo zbierky, v tomto čase sa už zatepluje, avšak postaviť komplex budov a pokračovať v stavbe popri starostlivosti o stovky zvierat je ťažké.  Ak má niekto pochybnosti o zbierke, treba kontaktovať ekonomické odd. kriminálnej polície (povolenie vydáva min. vnúra a má aj právo kontroly).

2 lev86 lev86 | E-mail | 27. listopadu 2013 v 23:36 | Reagovat

[1]:Vyjadrím sa iba k tej poslednej vete. Každá nezisková organizácia, nadácia, mimovládna organizácia, ktorá žije prevažne z príspevkov ľudí by mala sama dobrovoľne vešať na svoju internetovú stránku ročné zúčtovania príjmov a výdavkov (alebo ak osa to volá). Tak či tak to musia robiť, tak prečo je to taký problém hodiť nejaký taký súbor do pdfka na net? Taká liga proti rakovine to robí. Ja som na stránke SZ nič také nenašiel, ale možno, že som zle hľadal...Organizácie, ktoré nemajú čo skrývať, nemajú problém so zverejňovaním takýchto informácií

3 lev86 lev86 | E-mail | 27. listopadu 2013 v 23:36 | Reagovat

[1]:Vyjadrím sa iba k tej poslednej vete. Každá nezisková organizácia, nadácia, mimovládna organizácia, ktorá žije prevažne z príspevkov ľudí by mala sama dobrovoľne vešať na svoju internetovú stránku ročné zúčtovania príjmov a výdavkov (alebo ak osa to volá). Tak či tak to musia robiť, tak prečo je to taký problém hodiť nejaký taký súbor do pdfka na net? Taká liga proti rakovine to robí. Ja som na stránke SZ nič také nenašiel, ale možno, že som zle hľadal...Organizácie, ktoré nemajú čo skrývať, nemajú problém so zverejňovaním takýchto informácií[1]:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama