Muž, ktorého zavraždil kapitalizmus

10. dubna 2012 v 19:42 | WarFare |  Úvahy a komentáre
"Smrť jedného muža je tragédia. Smrť miliónov mužov je štatistika."
Tento výrok povedal J.V. Stalin. Mnoho ľudí ho vníma ako cynický,
mnohí politici, aktivisti, tvorcovia dokumentov ho odsudzujú a chvália
sa tým, že vyznávajú hodnoty dnešného kapitalizmu, ktorý ponímajú
ako demokraciu. Neprekáža im, že pri prezentácii našich moderných
dejín, či už je to v dokumentárnych filmoch, televíznych reportážach,
článkoch, knihách a pod, je využívaný práve tento princíp - ukážte
ľuďom tragédiu konkrétneho človeka, pretože práve to u ľudí vyvolá
potrebné negatívne reakcie. Ukážte ľuďom tvár dotyčného, povedzte
im jeho meno.


Výsledok je bravúrny. Žijeme v dobe najtvrdšieho antikomunizmu,
kedy mladá generácia preberá názor, že počas vlády komunistov sa
len špicľovalo, odsudzovali a vraždili sa nepohodlní ľudia, príp. že sa
40 rokov len strieľalo na hraniciach.

Ale čo si tak ukázať konkrétnu obeť súčasného systému? Čo si tak
uviesť nedávnu tragédiu, konkrétneho muža?

Spomeniete si čo ste robili včera (streda) okolo deviatej hodiny?
Niektorí z vás, sa ponáhľali do práce, zaviesť dieťa do škôlky,
možno ste spali, robili si raňajky alebo ste skladali štátne skúšky
z angličtiny, tak ako ja. V tom čase v Aténach, neďaleko vchodu
do stanice metra na Námestí ústavy, kde sa nachádza grécky
parlament, stál starý muž, dôchodca, bývalý lekárnik. Mal 77 rokov,
vek kedy si človek má už len užívať bezstarostnú jeseň života.
Bol ženatý a mal jednu dcéru. Prežil druhú svetovú vojnu,
občiansku vojnu, monarchiu aj vládu vojenskej junty. Nič
z toho ho nepoznačilo tak, ako dôsledky súčasnej finančnej krízy.

Dimitris Christoulas stál neďaleko metra, pri strome na jednej
z trávnatých plôch námestia a pozoroval stovky náhliacich sa ľudí.
Vo vrecku mal pištoľ. Ťažko povedať, o čom rozmýšľal, to už nezistíme.
Vieme len, že po chvíli vytiahol zbraň a niekoľko krát zakričal, že
nechce svojim deťom zanechať dlhy. Vyslúžil si tým pozornosť
časti okoloidúcich, ďalšia časť stále kráčala bez povšimnutia.
Potom si Dimitris namieril pištoľou na hlavu a stlačil spúšť. Teraz
si už získal pozornosť aj tých, ktorí pred chvíľou okolo neho
len mlčky prechádzali.

Okamžite bola privolaná sanitka, ktorá Christoulasa odviezla do
nemocnice, no žiaľ, zranenie bolo smrteľné a lekári mu nedokázali
pomôcť.

Znížený dôchodok a dlhy. To bol dôvod, prečo Dimitris už nevedel
ako ďalej, a preto siahol po tom najzúfalejšom riešení, po samovražde.
Nechcel sa dostať do otroctva bánk a finančných inštitúcií, preto sa
zachoval podľa národného sloganu Grécka - Sloboda alebo smrť!

Dimitris nechal list na rozlúčku:
"Tsolakoglouvská vláda* zničila všetky možnosti pre moje prežitie,
ktoré záviselo od dôstojnej penzie. Dôchodkové poistenie som si
platil sám bez pomoci štátu dlhých 35 rokov. Preto, že mi pokročilý
vek neumožňuje dynamicky reagovať (ale ak by sa grécky človek
chytil Kalašnikova, stál by som hneď za ním), nevidím iné riešenie
ako dôstojný koniec svojho života. Nechcem sa vidieť, ako
prehrabávam odpadkové koše, aby som našiel jedlo k prežitiu.
Verím, že mladí ľudia bez budúcnosti sa jedného dňa chopia zbraní
a nechajú odvisnúť zradcov tejto krajiny na námestí Syntagma tak,
ako to spravili Taliani s Mussolinim v roku 1945."

Strom, pri ktorom si Dimitris siahol na život sa v priebehu utorka
zmenil na improvizovaný oltár, kde si Gréci prichádzajú uctiť jeho
pamiatku. Prichádzali a prichádzajú napriek tomu, že ho nepoznali,
napriek tomu, že ho v živote nevideli. Prišli a nechali na strome
odkaz, položili kvety alebo zapálili sviečku, pretože bol jedným z
nich - bol obyčajným Grékom, ktorého už niekoľko rokov ničili
dôsledky kapitalistickej krízy.

S prichádzajúcim súmrakom sa začali pred gréckym parlamentom
schádzať stovky nahnevaných demonštrantov a pokojný priebeh
protestu dlho nevydržal. Vzduchom začali lietať kamene a zápalné
fľaše. Polícia zase odpovedala slzným plynom a protesty potlačila.
Protesty však prebehli aj dnes a avizované sú aj na ďalšie dni.

Nechcem zneužívať smrť pána Christoulasa, chcem len poukázať
na praktiky médií, ich majiteľov, dokumentaristov, politikov a ďalších
ľudí pri prezentovaní obdobia z našej nedávnej histórie. Rodine
pána Christoulasa vyjadrujem úprimnú sústrasť. Zároveň verím,
že jeho smrť nebude úplne zbytočná a otvorí mnohým ľuďom oči.
Otázne je, či sa tak neudeje za príliš vysokú cenu, pretože, ako
povedal Ernesto Che Guevara: "Život jedného človeka je milión
krát hodnotnejší ako všetok majetok najbohatšieho muža planéty".

*Tsolakoglou - grécky premiér v čase druhej svetovej vojny, ktorý
dovolili vstup nemeckých vojsk do Grécka a krajina stála na strane Osi.

Artur Bekmatov, Čítaj viac: artur.blog.pravda.sk
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dôchodok Dôchodok | Web | 25. července 2014 v 22:58 | Reagovat

netreba ale zabúdať že komunisti boli svine a radšej kapitalizmus ako to čo sa dialo predtým tu má šancu prosperovať každý predtym tomu tak nebolo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama