Stanislav Petrov: Muž, ktorý zabránil tretej svetovej vojne

9. listopadu 2013 v 19:59 | WarFare |  Ľudia, udalosti
Atómové rakety v útoku: v septembri 1983 zažil Stanislav Petrov zlý sen.
Sovietska centrála skorého varovania ohlásila štart amerických rakiet.
Apokalypsa? Alebo len planý poplach? Plukovníkovi zostávali len minúty
aby prijal najdôležitejšie rozhodnutie 20. storočia.


"Nebo", hovorí 70 ročný Stanislav Petrov, syn sovietského bojového pilota,
plukovník protileteckých síl v.v., záchranca sveta vo výslužbe, "nebo má
vždy v zálohe prekvapenia." Ako vtedy, keď sa ho nebo pokúšalo oklamať,
ale Petrov mu prišiel na kobylku. Nenechal sa zaslepiť.

Bol rok 1983, Studená vojna smerovala práve ku svojmu vrcholu. Sovieti
inštalovali do bojových postavení od polovice sedemdesiatych rokov viac
ako 400 rakiet typu SS-20 "Saber", s prezývkou: "Postrach Európy". Dve
tretiny týchto moderných rakiet bolo zacielených na Západnú Európu,
na ciele, ako Londýn, Paríž, Bonn. Každá raketa disponovala trhacou silou
až k jednej megatone, 50-krát viac, ako atómová bomba "Fat Man" zhodená
1945 nad japonským mestom Nagasaki.

Na jar 1983 vypočítali lekári z Ulmu následky útoku so sovietskou SS-20 na
svoje mesto. Ich výsledok: v zlomku sekundy sa vytvorí nad Ulmom ohnivá
guľa s priemerom mnoho sto metrov. Vnútorné mesto bude vygumované,
na mieste gotickej katedrály sa vytvorí kráter. Len v okruhu štyroch
kilometrov okolo stredu mesta sa budovy zrútia ako domčeky z karát.
Bilancia jednej jedinej bomby: 123.000 mŕtvych, 80.000 ťažko zranených.

Moskva rátala každú chvíľu s atómovým útokom
Západ reagoval na hrozbu SS-20 zo svojej strany s vyzbrojovaním - a
inštaloval v Európe rakety Pershing-II: vo Washingtone držal od 1981 žezlo
Ronald Reagan. 40. prezident USA chcel Sovietský zväz - "Ríšu zla" - dostať
v závodoch v zbrojení na kolená.

Nálada bola horúca, Moskva rátala každý moment s prekvapivým útokom
USA, vodca Sovietov Jurij Andropov bol presvedčený, že Amerika plánuje
prvý úder. Ešte ako šéf sovietskej tajnej služby naštartoval preto operáciu
"RJAN": Spolupracovníci rezidentúr KGB sledovali od 1981 celodenne
vládne zariadenia v hlavných mestách Západu. Nadčasy vysokopostavených
úradníkov a v noci jasne vysvietené okná kancelárií znamenali taktiež
poplašný znak a ako aj zvýšený výskyt listov na poštách a masové
uskladňovanie potravín. Mohli to byť prípravy na útok.

Kde pracoval plukovník Petrov - o tom nemala jeho rodina žiadne zdanie.
Pani Raissa a obe deti nekládli otázky. 25.septembra 1983 sa Petrov rozlúčil,
o 20.00 hod. nastúpil svoju smenu v Serpuchove-15. Toto miesto, cca
90 kilometrov južne od Moskvy, nebolo zakreslené na žiadnej voľne predajnej
mape, uzavreté mesto, zriadené okolo základne ozbrojených síl protivzdušnej
obrany. Tu sa nachádzala centrála satelitmi podporovaného raketového
varovného systému "Oko", tu slúžil plukovník Petrov.

Nepriateľ má zomrieť skôr - to je logika Studenej vojny
Hoci bol, čo sa hodnosti týka, dôstojníkom, bol Petrov samotný civilistom,
vyštudovaný inžinier. "Svet môže byť rád, že som túto noc mal velenie ja -
a nie nejaký otupený vojak", hovorí dnes Petrov. Možno, že by vojak rozhodol
inak, prísne podľa predpisov, pravdepodobne zle. Petrov naproti tomu dôveroval
svojim pocitom.

Využitie systému včasného varovania ako "Oko" bolo vtedy ohraničené.
Jeho satelity mohli nastávajúci nukleárny úder síce oznámiť cca 10 minút skôr
ako klasické radarové sledovanie, avšak mu zamedziť, či rakety odchytiť, to
"Oko" nevedelo. Prinajmenej bolo možné zničujúci protiúder odštartovať skôr,
ako keď sa spoliehalo len na radarové sledovanie, tucty miliónov ľudí na strane
protivníka by tak zomreli niekoľko minút skôr. V logike Studenej vojny je
to pokrok.

Potom, čo Američania ako prví uviedli do prevádzky vlastný systém včasného
varovania, pracovali Sovieti horúčkovito na tom, odstrániť toto zaostávanie.
Od roku 1972 vyrástli v Serpuchove-15 do výšky antény "Oka", Petrov bol od
začiatku pri tom. Počítačové programy boli od neho, a aj príručka k ovládaniu
nového systému. Pre Petrova to bola práca, po ktorej vždy sníval. "Bol som
taký šťastný, keď som sa dozvedel, že budem mať do činenia s kozmom."

Sirény oznámili začiatok apokalypsy
Avšak 26.septembra sa sen zmenil na zlý sen. Krátko pred polnocou začali
jačať sirény, na 30 metrov veľkej obrazovke pred Petrovom zasvietili červené
písmená na: START. Systém registroval vystrelenie jednej atómovej rakety
z jednej základne USA. Špionážny satelit Kosmos 1382, jeden rok vo vesmíre,
hlásil začiatok Apokalypsy. Zostávalo 25 minút k dopadu niekde v Rusku.

V kontrolnom centre Serpuchov-15 sa páry očí 200 spolupracovníkov obrátili
na plukovníka Petrova. Že sa uskutoční atómový úder, sa vtedy zdalo nie len
možné, ale dokonca veľmi pravdepodobné. Ruskí špióni sa krátko predtým
dozvedeli o jedných plánovaných veľkomanévroch NATO. "Able Archer 83″
mal štartovať koncom novembra - a mal simulovať atómovú vojnu. Nervóznym
držiteľom moci v Moskve to slúžilo ako dôkaz západného útočného zámeru.

Ako nervózné boli prsty na spúšti, ukázal zostrel juhokórejského civilného
lietadla začiatkom septembra. Možno neúmyselne vnikol let Korean Airlines
007 do ruského vzdušného priesto-ru. Moskva dlho neotáľala a dala bojovému
pilotovi rozkaz na útok, 269 ľudí zomrelo.

Falošný poplach, alebo totálne zničenie?
Petrov však zachoval pokoj. Zdvihol sa od svojho pultu. Každý z jeho
podriadených ho mal vidieť. Nemohol teraz potrebovať žiadnu paniku,
zareval: "Sadnúť! Pracovať ďalej!"

Petrov nemyslel v tomto momente ani na milióny možných obetí nukleárneho
konfliktu, ani na svoju rodinu, on myslel na čajovú lyžičku: nikto nebude
lyžičkovať vodnú nádrž pomaly s čajovou lyžičkou, povedal si tíško, nikdy
nebudú USA odpaľovať jednu jednotlivú raketu na ZSSR. Nukleárny útok
bude vykonaný ničivou silou stoviek rakiet súčasne, tak sa to učil. "Ale:
istý som si samozrejme v tomto momente nebol", spomína si Petrov.

Potom zavolal svojmu nadriadenému. "Je to falošný poplach", hlásil Petrov.
Vedenie praska-vo. "Rozumel." Keď Petrov položil, jačali sirény znova: Kosmos
1382 hlásil druhý štart rakety a trocha neskôr nálet troch ďalších rakiet.
Systémy v Serpuchove-15 bežali bezchybne, nehlásili žiadnu chybu. Petrov
nedôveroval obrovským počítačom, ktoré v 16 skriniach tíško vrčali, pretože:
"My sme múdrejší ako počítače. My sme ich vytvorili."

Typhoon Class Submarines in Murmansk
750 miliónov mŕtvych, 340 miliónov zranených - bilancia atómovej vojny. Nikdy
nebol svet bližšie atómovému zničeniu, ako túto noc, povedal Bruce Blair,
americký odzbrojovací expert a dnes šéf World Security Institute. "Najvyššie
sovietske velenie by, ak by bolo informované o útoku a že by muselo behom
minút prijať rozhodnutie, rozhodlo by sa pre odvetný útok." Andropov, ktorý
vtedy vládol už z nemocničnej postele, by asi stlačil "červený gombík" - a
tým vyprovokoval skutočný nukleárny útok Američanov.

Der SPIEGEL informoval v roku 1983, čo by atómová vojna znamenala pre
svet: okolo 5000 bojových hlavíc by sa zosypalo na husto obývané územia
v Severnej Amerike, Európe a Ázii, 1124 miest, prakticky všetky centrá s viacej
ako 100.000 obyvateľmi by boli vymazané. Cambridgský lekár Hugh Middleton
rátal celosvetovo s 750 miliónmi mŕtvych a 340 miliónov zranených.

Avšak vďaka Stanislavovi Petrovovi k tomu nedošlo. Po niekoľkých minútach
potvrdili radarové systémy jeho hodnotenie. Bol to planý poplach. Údajne
oklamala jedna veľmi vzácna formácia oblakov reflektovaný slnečný lúč.
Sovietsky varovný systém, Satelit Kosmos 1382 považoval záblesk svetla
ako štart rakety.

Pokáranie od vlastného vedenia, vyznamenanie od triedneho nepriateľa
Plukovník Petrov nerozpovedal svojej žene Raisse o tej noci a piatich
raketových fantómoch, prípad podliehal utajeniu. Až v roku 1998 ho
odhalil generálplukovník Jurij Votincev, vtedajší Petrovov nadriadený,
v jednom interview. Raissa však zomrela už v roku 1997 na rakovinu.

Petrov teraz býva vo Frjasine, jednom z predmestí Moskvy. Žije utiahnutý,
osamelý. Starý plukovník pripichol na kuchynskú stenu kus hviezdnej oblohy,
je prilepená hneď vedľa starej ikony Márie. "Niečo sa ma ešte stále zmocňuje",
hovorí Petrov, snehobiele vlasy, husté obrvy, "keď sa pozerám do kozmu."

Petrov nedostal vtedy za svoj hrdinský čin žiadny rád, ale pokáranie -
pretože zabudol, zatiaľ čo jačali poplašné sirény, svoje pozorovanie zapísať
do služobného denníka. Vyznamenania nasledovali až neskoršie - od bývalého
triedneho nepriateľa. Po oboznámení sa s incidentom zaslali vďační Západo-
európania a občania USA fan-poštu do mestečka Frjasino. Jedna Britka zaslala
jeden funt kávy, jeden Američan kurz angličtiny - a hollywoodská hviezda
Kevin Costner 500 dolárov. Petrov cestoval do New Yorku, a dostal tam
"World Citizens Award".

"Muž, ktorý zachránil svet" nazvali ho noviny zo zámoria, a "Stan the Man".
"Verte mi", hovorí Petrov, "ja nie som žiadny hrdina. Robil som len svoju
prácu." Tak to vidí on. Všetci ostatní vedia: On zachránil ľudstvo pred
nukleárnym infernom.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama