Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

2. března 2014 v 19:58 | WarFare |  Alternative Vita
Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie.
Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam.
Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe,
vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias "reálneho
socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii
družstevníctva.


Kľúčovú úlohu pri vzniku slovenského družstevníctva zohral Samuel
Jurkovič, ktorý sa narodil v 9. februára 1796 v Brezovej pod Bradlom.
Patril medzi významných obrodencov, podieľal sa na zakladaní čitateľských
a učiteľských spolkov, vyučoval a písal učebnice, spoluzakladal Slovenské
národné divadlo nitrianske, či Maticu slovenskú a bol členom Slovenskej
národnej rady. Pri snahách o ekonomické a sociálne obrodenie spočíval
jeho prínos predovšetkým v založení družstevnej tradície na Slovensku.
Počas svojho pôsobenia v Sobotišti sa spolu s miestnym evanjelickým
farárom Jánom Šulekom snažil pomôcť upadajúcemu poľnohospodárstvu.
Presadzovali intenzívnejšie spôsoby pestovania a venovali sa osvete. Keďže
vtedajšia finančná politika nebola naklonená drobným hospodárom, Jurkovič
premýšľal ako im pomôcť. Nakoniec v roku 1845, v deň svojich narodenín,
založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvý družstevný úverový ústav v Európe.
Udialo sa tak len 50 dní po historicky prvom založení moderného družstva
v anglickom Rochdale.

Spolok gazdovský v Sobotišti sa riadil ekonomickými a morálnymi princípmi.
Ekonomická činnosť spočívala vo zveľaďovaní miestneho majetku a postup
nom zhromažďovaní drobných úspor. Morálne princípy vyžadovali oddanosť
myšlienkam vzájomnej pomoci a striedmosti. Členovia spolku sa riadili krédom:
jeden za všetkých, všetci za jedného. Spolok okrem toho plnil sociálnu
funkciu, podporoval rozvoj kultúry a vzdelávanie členov. Družstvo bolo
spoločným vlastníctvom všetkých členov, ktorí demokraticky rozhodovali
o jeho činnosti. Vstup do družstva bol dobrovoľný a každý člen mal právo
z družstva vystúpiť a nechať si vyplatiť podiel, ktorý vložil pri vstupe.
Z družstva mohol byť člen vylúčený, ak porušil stanovy, nedbal na dobré
mravy alebo prepadol alkoholu.

Následne začali podobné spolky vznikať v ďalších slovenských mestách.
Výrazný rozvoj nastal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19.
storočia. Prispením Daniela G. Licharda začali prekvitať najmä finančné
družstvá v podobe vzájomných úverných bánk a vzájomných výpomocných
spolkov. V roku 1868 založil Samuel Orbis v Revúcej Prvý potravný spolok.
Od sedemdesiatych rokov začal počet družstiev klesať. Dôvodom bola
maďarizácia, prenasledovanie, nepriazeň autorít a priemyselná kríza.
V 90-tych rokoch 19. storočia v povedomí ešte stále pretrvávala spomienka
na fungujúce družstvá, obzvlášť v kruhoch inteligencie. O oživenie družste-
vníctva sa zaslúžil Dr. Ľudovít Blaho a kňaz Ľudovít Okánik, ktorí v Skalici
v roku 1897 založili Gazdovsko-potravný spolok. Na Záhorí spoločne založili
niekoľko desiatok družstiev a spolkov, napríklad družstvá na poistenie
dobytka alebo roľnícke mliekarenské spolky. Na prelome storočí vznikla
nová sieť družstiev. Okrem najrozšírenejších finančných družstiev vznikali
najmä rôzne výrobné družstvá.

Po rozpade monarchie prišlo Slovensko o družstvá, ktoré sa nachádzali
mimo nášho územia. Bývalá centrála v Budapešti dlžila slovenským
družstvám takmer 40 miliónov korún. Od roku 1923 sa s pomocou Milana
Hodžu začala situácia zlepšovať. Ako minister zohrával aktívnu úlohu pri
zakladaní družstiev a podporil aj užitočné legislatívne úpravy. Situácia sa
zhoršila v roku 1936, keď Hlinkova strana HSĽS vyžadovala zrušenie všetkých
nezávislých hospodárskych spolkov, pokiaľ sa nepodriadia centrálnej
kontrole. Následne po Viedenskej arbitráži prišlo Slovensko o viac ako
štvrtinu rôznych typov družstiev a o viac ako 1 milión hektárov pôdy.

Napriek tomu družstvá plnili dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní,
keď dokázali potravinami efektívne zásobovať povstalcov. Po skončení vojny
sa zdalo, že pre družstevníctvo svitá konečne na lepšie časy. Ale totalitné
metódy neboli vlastné len fašistickému režimu. Po tom, čo si v roku 1948
Komunistická strana Československa na dlho zabezpečila absolútnu moc,
dostalo slovenské družstevníctvo ďalšiu ranu. Znárodnením, násilnou
konfiškáciou a transformáciou sa po 100 rokoch podarilo zlikvidovať základné
princípy demokratického družstevníctva a de facto aj všetky pôvodné družstvá.
Žiarivý osud družstvá nečakal ani po zmene režimu v roku 1989. Po transformácii
sa často zmenili na korporácie alebo sa stali ich súčasťou a mnohé zanikli.

V súčasnosti získavajú družstvá na popularite po celom svete. Veľké nádeje
do nich v posledných desaťročiach vkladali obyvatelia a obyvateľky Latinskej
Ameriky. Rozmach však zažívajú napríklad aj v USA. Slovensko napriek svojej
bohatej družstevnej minulosti v tomto ohľade zaostáva. Dnes sa otvára
priestor pre nové formy družstevného podnikania presahujúce obraz
družstevníctva, ktoré v povedomí mnohých ľudí zanechala predošlá éra.
Veľký potenciál pre družstvá sa skrýva v oblastiach poskytovania finančných
a sociálnych služieb. Obzvlášť pre sociálne slabšie vrstvy by mohli byť v
súčasnej situácii prínosné. Pri správne nastavených pravidlách môžu mať
pozitívny vplyv na zamestnanosť a lokálnu ekonomiku. V súčasnosti ale na
Slovensku chýba systematická podpora družstiev, ktorá by vyrovnala ich
postavenie v konkurencii s štedro podporovanými nadnárodnými gigantmi.

zdroj: utopia.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama