Štát Izrael odsúdený za genocídu, prečo je verdikt proti Izraelu precedensom

24. března 2014 v 19:59 | WarFare |  Svetovláda
Doteraz Izraelu prechádzalo všetko, čo robil. Séria revolúcií a kontrarevolúcií
uvrhla arabský svet do chaosu a zdá sa, že nadobro odvrátila pozornosť medzi
národnej agendy od palestínskej otázky.


A predsa Malajzia, prevažne moslimská krajina, teraz zvolala tribunál pre
vojnové zločiny a rozhodla o páchaní genocídy - proti komu?

Nie proti Assadovi, ako by možno niekto očakával, ale proti Izraelu - štátu,
ktorý sa cíti byť mimo právomoci akéhokoľvek súdu alebo tribunálu.

Je to prvý raz, čo medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny obvinil štát
Izrael z genocídy, bezprecedentná udalosť, pretože dodnes žiaden medzi
národný súd alebo tribunál nerozhodol proti Izraelu.

Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny zasadal v Kuala Lumpur, v Malajzii.
Izrael odmietol poslať svojho zástupcu. Tribunál nemá žiadne oficiálne väzby
na OSN, a uznáva, že nemá oprávnenie na udelenie trestu. Názory na tému
jeho právomocí sú rôzne, a tak jediný postih, ku ktorému je tribunál opráv
nený, je poznačiť meno strany, ktorú uznal za vinnú do Všeobecného registra
a verejne to oznámiť svetu. V roku 2011 súd uznal Georgea Busha a Tonyho
Blaira za vinných zo zločinov proti mieru, zločinov proti ľudskosti a zločinu
genocídy v dôsledku ich úlohy v irackej vojne.

Zdá sa, že Izraelu tento súd stačí ignorovať, rovnako ako doteraz veselo
ignoruje odsudzujúce rezolúcie OSN, protesty, prerušené diplomatické
vzťahy a všetky ostatné druhy protestov proti vojenským akciám a aktom
násilia, ktoré Izrael prakticky deň čo deň uplatňuje proti Palestínčanom.
Jednako však podrobný proces ako tento signalizuje, že do pohybu bol
uvedený mechanizmus, ktorý bude mať dôsledky pre celý svet, nielen
pre Izrael a Blízky východ.

Medzinárodný tribunál je súčasťou Komisie pre vojnové zločiny v Kuala
Lumpur, tieto dve inštitúcie však nie sú súčasťou malajzijského súdneho
systému, aj keď zamestnávajú sudcov a prokurátorov z malajského prostredia.
Izrael s týmto tribunálom ani žiadnym iným medzinárodným súdom nepodpísal
žiadne dohody. Napriek tomu však tribunál koná na základe Dohovoru OSN
o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948, ktorý Izrael podpísal
a ratifikoval. A tento podpis, členstvo Izraela v OSN, ako aj skutočnosť, že
Izrael vďačí za svoju existenciu OSN a odsúdeniu genocídy židov v priebehu
Druhej svetovej vojny - to všetko nám prinajmenšom dáva právo napadnúť
akcie Izraela a diskutovať o tom, či spadajú do kategórie genocídy.

Je zaujímavé, že USA 37 rokov odmietali podpísať tento dokument,
pretože mali opodstatnené obavy, že mnohí právnici by obvinili USA za
genocídu Indiánov a afrických otrokov, rovnako ako Japoncov, Kórejčanov,
Vietnamcov a mnoho ďalších. Izrael zasa vtedy vôbec nepredpokladal, že
dohovor prijatý po vojne bude raz použitý proti nemu. Vznik štátu Izrael
umožnila práve dohoda víťazných mocností o uznaní toho, že židia sa stali
obeťou genocídy zo strany nacistického Nemecka a iba vlastný národný
štát im môže zaručiť riadnu ochranu.

"Obete genocídy ju samy začali páchať." Takto vidí Hedi Epsteinová
podstatu rozhodnutia proti Izraelu. Nemecká židovka, ktorá prežila Druhú
svetovú vojnu, stratila rodičov v koncentračnom tábore. Epsteinová bola
svedkom obžaloby v Norimberskom procese. V roku 1982 bola svedkom toho,
ako izraelská armáda okupovala Libanon a dopustila sa masakrov v palestín
skych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla. Od tej chvíle, Epsteinová a
stovky ďalších židov spustili kampaň proti vojne a sionizmu. Izrael však
odmietol počúvať ich hlasy. Boli označení za "sebanenávidiacich" židov
a vypovedaní z krajiny, ktorá sa paradoxne označuje za vlasť všetkých
židov na svete. Izrael ostal hluchý k ich varovaniu, že židia preživší
genocídu nechcú, aby sa Izrael dopúšťal zločinu genocídy proti
palestínskemu ľudu v ich mene.

Izrael bol presvedčený, že USA mu nikdy neprestane poskytovať
vojenskú a politickú pomoc, a že sa preto nemá čoho báť. Židovskí
"čudáci" pokojne nech organizujú toľko zbytočných pochodov a "Flotíl
slobody", koľko sa im zachce, nikto si predsa nedovolí uznať Izrael
za vinný.

Teraz však Izrael uvidel prvý zdvihnutý prst. Súdne konanie vo veci
genocídy sa začalo v auguste 2013. Novinky však čoskoro zapadli do
úzadia pri záplave pozornosti, ktorú médiá venovali streľbe do stoviek
Egypťanov, ktorí nesúhlasili so zosadením prezidenta Mursího a rastú
cemu napätiu okolo Sýrie, kvôli možnému americkému raketovému
úderu.

V dňoch 20. až 25. novembra sa odohrávala záverečná fáza pojednávania,
iniciovaného skupinou Palestínčanov, ktorí uviedli celý rad incidentov.

Na prvom z nich sa podieľa skupina izraelských vojakov, ktorí zabili 29
členov rozvetvenej rodiny Samouni v susedstve štvrti Zeitoun v pásme
Gazy počas 22-dennej operácie Liate olovo v rokoch 2008 a 2009.

Je to azda najznámejší zločin proti Palestínčanom v posledných
niekoľkých rokoch. Sudca Richard Goldstone ho začlenil do svojej správy,
ktorú predložil OSN po skončení operácie (tzv. Goldstoneova správa).

Rodina Samouni bola veľká rodina pokojných farmárov. Nikto z nich nikdy
sa zúčastnil ozbrojeného odporu. Boli to jedni z mála Palestínčanov, ktorí
dobre vychádzali s izraelskými osadníkmi a boli frustrovaní z odstránenia
osád z pásma Gazy.

V januári 2009 pristál na ich poli izraelský vrtuľník. Niekoľko ozbrojencov
nahnalo celú rodinu pod jednu strechu a postrieľalo ich, vrátane detí
(prípadov, kedy "udatní" židovskí vojaci zabíjali palestínske deti, je mnoho,
pozn. prekl.). Tí, ktorí prežili, boli nájdení pod telami svojich príbuzných.

Jednou z preživších bola matka postrieľaných detí. Opakovane sa snažila
dostať tento kriminálny čin pred súd, no od Izraela nedostala žiadnu
náhradu alebo ospravedlnenie.

Druhý prípad sa týka masového strieľania žien a detí v palestínskych uteče
neckých táboroch Sabra a Šatíla v Libanone v roku 1982.

Ďalšie incidenty, týkajúce sa nasledujúcich skutkov:

- smrtiaca paľba projektilmi so slzným plynom a gumovými projektilmi izraelských
"obranných" síl (to nie je vtip, izraelská armáda sa skutočne volá "obranná",
jednoducho "bráni" Izrael na území iných štátov), ktorá vyústila v smrť
neozbrojených civilistov počas palestínskej Intifády a následných protestov;

- intenzívne, bezohľadné letecké bombardovanie a delostrelecké ostreľovanie
civilných štvrtí v pásme Gazy v roku 2008;

- vysokoškolský študent, ktorý bol počas mierového protestu bez výstrahy
zastrelený izraelským ostreľovačom; izraelský vrah strieľal trieštivou guľkou,
ktorá spôsobila rozsiahle a trvalé poškodenie jeho vnútorných orgánov;

- kresťanský obyvateľ Západného brehu Jordánu, ktorý bol opakovane väznený
a mučený pod zámienkou diverzie;

- obyvateľka palestínskeho mesta Náblus, ktorá utrpela traumu následkom väznenia
a následného sociálneho odlúčenia;

- palestínsky lekár, ktorý vykonal štúdie o psychickej traume, a to najmä na deti,
spôsobenej v dôsledku neustáleho zastrašovania, masívneho násilia a štátneho
teroru počas druhej Intifády a po nej, a

- Paola Manduca, talianska genetička z Janovskej univerzity, ktorá našla extrémne
úrovne toxického znečistenia pôdy a vody v celom pásme Gazy, spôsobené
izraelskými zbraňami z ťažkých kovov a zlúčenín spôsobujúcich rakovinu.

- Tribunál uznal štát Izrael vinným z genocídy palestínskeho ľudu v každom z týchto
prípadov, a viní bývalého generála Amosa Yarona z masakry v táboroch Sabra a Šatíla.

Verdikt tribunálu znie takto:

- Súd nad všetku pochybnosť dokázal, že prvý obžalovaný, (generál) Amos Yaron,
je vinný zo zločinov proti ľudskosti a genocídy, a druhý obžalovaný, štát Izrael,
je vinný z genocídy.

Aj keď izraelské úrady ignorovali predvolanie na súd, tribunál menoval niekoľko
veľmi skúsených právnikov na zastupovanie Izraela.

Zatiaľ vidíme len jednotlivé prvky, bez plného pochopenia celkového obrazu.
Je tu však niekoľko vecí, ktoré stojí za to spomenúť.

Prípad Izraela nebol predvedený pred Medzinárodný trestný súd (ICC)
v Haagu, v skutočnosti to vôbec nebol európsky súd. V Európe je pocit
viny pre zlyhanie pri záchrane židov pred genocídou pred 70 rokmi stále
živý a je spojený Izraelom (tento pocit viny je sionistickými médiami na
Slovensku intenzívne živený: vždy keď sa Izrael chystá vyviesť svojim
susedom nejaké svinstvo alebo po ňom sa v našich médiách objavujú
srdcervúce príbehy z Osvienčimu, pozn. prekl.). Prerokovanie tohto
prípadu pred malajzijským súdom vysiela správu celému svetu, že s
Izraelom by sa malo zaobchádzať rovnako ako s akýmkoľvek iným
štátom, rovnako ako s Rwandou, Srbskom, Líbyou alebo Kambodžou.

Skutočnosť, že tribunál pre vojnové zločiny v Kuala Lumpur odsúdil
Izrael, je sotva prekvapivá - Malajzia aktívne podporuje Palestínčanov.
Na začiatku roka 2013 malajský premiér navštívil pásmo Gazy - nie je veľa
politických vodcov, ktorí si môžu dovoliť takýto provokatívny krok.

Je to prvý raz, čo medzinárodný tribunál usvedčil z genocídy nie
jednotlivých generálov, ale štát Izrael. Hlavná zbraň Izraela sa tak
obrátila proti nemu.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že pred rokom Henry Kissinger, kľúčová
postava v politike USA a architekt mierovej dohody na Blízkom východe
nečakane vyhlásil, že si prečítal správu 16 amerických spravodajských
agentúr, ktoré dospeli k záveru, že za 10 rokov tam už Izrael nebude.
Správu samu o sebe, rovnako ako Kissingerovu poznámku, možno vnímať
ako dôkaz, že určitá časť americkej politickej elity hodlá dokončiť
projekt Izrael. V opačnom prípade by správu udržali pod pokrievkou
a začali pracovať na pláne na záchranu Izraela. A čo je najdôležitejšie,
ak bola záchrana Izraela súčasťou ich programu, tento prípad by sa
nedostal pred žiaden tribunál.

Navyše, väčšina podporovateľov Izraela chce veriť tomu, že takmer tri
roky revolúcií v arabskom svete a dva roky bojov v Sýrii vytlačili palestínsku
otázku na vedľajšiu koľaj. Izrael sa radoval, že z palestínskej otázky, ktorá
zjednocovala všetkých, sa pozornosť presunula na konflikt v Sýrii, ktorý
sa stal jablkom sváru pre celý svet.

Tribunál - na veľké prekvapenie Izraela spred dvoch mesiacov - nesúdi
Assada za zločiny proti sýrskemu ľudu. Namiesto toho viní Izrael z genocídy
Palestínčanov. Izrael odrazu stratil svoju dynamiku. Palestínčania sú späť
v centre politickej pozornosti a do pasce nastraženej na Assada sa
chytil Izrael.

V neposlednom rade, mnoho odborníkov sa poponáhľalo s tvrdením,
že tak vzostup Moslimského bratstva ako aj jeho pokles boli spôsobené
pričinením USA. Skúsení komentátori by povedali že tí, ktorí sú na vine
za zvrhnutie Moslimského bratstva v Egypte, nezostanú bez trestu zo
strany USA a Veľkej Británie. Izraelskí agenti vyvinuli príliš veľa úsilia
na prehováranie hlavných vlád, aby tieto podporili as-Sísího prevrat
a ignorovali 3 000 obetí junty a lži svetových médií o Moslimskom
bratstve, ktoré vraj vypálilo koptské kostoly. Povzbudený Britániou
a Obamom, plných arogancie a neochoty dosiahnuť akýkoľvek
kompromis, si Izrael sám pripravil cestu k verdiktu genocídy.

V súčasnosti sa podporovatelia Izraela správajú, akoby verdikt z Kuala
Lumpur bolo možné ignorovať. Nebude to však trvať dlho a uvedomia
si, že situácia je v skutočnosti dramatická: ak by sa súd nachádzal
v Európe, Izrael by sa procesu vďaka lobistom vyhol. Nedosiahol však
tak ďaleko, ako Kuala Lumpur. A precedens je na svete.

zdroj: auria.sk
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama